Evanjelický › Skutky › 26

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Pavlova obrana pred Agripom1 I po­vedal Ag­ripa Pav­lovi: Smieš hovoriť na svoju ob­ranu. Nato Pavel vy­strel ruku a tak­to sa bránil: 2 Po­kladám sa za šťast­ného, že sa pred tebou, kráľ Ag­ripa, smiem brániť proti všet­kému, z čoho ma Židia ob­viňujú; 3 veď ty naj­lepšie po­znáš všet­ky obyčaje a spor­né otáz­ky Židov. Pre­to prosím ťa, vy­počuj ma tr­pez­livo. 4 Aký bol môj život od mlados­ti, od pr­vopočiat­ku v mojom národe, aj v Jeruzaleme, vedia všet­ci Židia. 5 Veď po­znajú ma od­dáv­na - len keby chceli vy­dať svedec­tvo - že som žil podľa najp­rís­nejšej strany nášho nábožen­stva ako farizej. 6 A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej za­sľúbenia, ktorú naši ot­covia prijali od Boha, 7 a náš dvanásťk­meňový národ ustavične, dňom-nocou slúžiac Bohu, dúfa, že bude mať účasť na tom za­sľúbení. Pre túto nádej, kráľ [Ag­ripa], žalujú Židia na mňa. 8 Ale čo ne­uveriteľné vidíte v tom, že Boh kriesi mŕt­vych? 9 Aj ja som sa naz­dával kedysi, že sa mi treba všemožne protiviť menu Ježiša Nazaret­ského. 10 Aj som to robil v Jeruzaleme a mnohých svätých som po­zat­váral, keď som do­stal moc od veľkňazov. A keď ich mor­dovali, sch­vaľoval som to. 11 Áno, po všet­kých synagógach čas­to som ich tres­tami nútil rúhať sa a v ne­smier­nej zúrivos­ti prena­sledoval som ich aj po vidiec­kych mes­tách. 12 Keď som tak­to s mocou a po­volením veľkňazov išiel do Damas­ku, 13 ces­tou na pravé polud­nie som videl, kráľ môj, svet­lo z neba, jas­nejšie nad sln­ko, ktoré ma ožiarilo, aj os­tat­ných, ktorí šli so mnou. 14 Keď sme všet­ci pad­li na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril heb­rej­skou rečou: Saul, Saul, čo ma prena­sleduješ? Ťažko sa ti protiviť os­tňu! 15 Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán od­povedal: Ja som Ježiš, ktorého prena­sleduješ. 16 Ale vstaň a po­stav sa na nohy, lebo pre­to som sa ti zjavil, aby som si ťa vy­volil za služob­níka a za sved­ka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem, 17 keď som ťa vy­tr­hol zo (židov­ského) ľudu a z po­hanov, ku ktorým ťa po­sielam 18 ot­várať im oči, aby sa ob­rátili od tmy ku svet­lu a od diabol­skej moci k Bohu a tak do­siah­li od­pus­tenie hriechov a podiel s tými, čo sú po­svätení vierou vo mňa. 19 Pre­to, kráľ Ag­ripa, nebol som ne­pos­lušný nebes­kému videniu, 20 ale kázal som najprv tým v Damas­ku, po­tom v Jeruzaleme a v celom Jud­sku, aj po­hanom, aby sa kajali, ob­rátili sa k Bohu, a konali skut­ky hod­né po­kánia. 21 Pre toto ma Židia zlapali v chráme a po­kúsili sa za­biť ma. 22 Ale Boh mi po­máhal až do dnešného dňa; a tak tu stojím a svedčím malému aj veľkému, a nehovorím nič iné, ako čo aj Mojžiš a proroci pred­povedali, že sa stane, 23 už či to, že Kris­tus musel tr­pieť to, a či to, že pr­vý musel vstať z mŕt­vych a zves­tovať svet­lo aj (židov­skému) ľudu, aj po­hanom. Účinky Pavlovej obrany24 Keď sa tak­to bránil, zvolal Fes­tus sil­ným hlasom: Bláz­niš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláz­nov­stva. 25 Ale Pavel po­vedal: Neb­láz­nim, výbor­ný Fes­tus, ale hovorím prav­divé a roz­um­né slová. 26 Veď vie o tých­to veciach kráľ, pred ktorým tiež ot­vorene hovorím; ne­verím, že mu je taj­né niečo z toho, lebo sa to nedialo v skrytos­ti. 27 Či veríš prorokom, kráľ Ag­ripa? Viem, že veríš! 28 I po­vedal Ag­ripa Pav­lovi: Bez­mála by si ma pre­svedčil a urobil zo mňa kresťana. 29 A Pavel (od­vetil): Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všet­ci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa skôr alebo ne­skôr takými, ako som ja; ok­rem tých­to pút. 30 Tu vstal kráľ aj vladár a Ber­nika, podob­ne os­tat­ní, ktorí sedeli s nimi, 31 a pri od­chode hovorili medzi sebou: Ten­to človek nerobí nič, za čo by za­sluhoval sm­rť alebo žalár. 32 A Ag­ripa po­vedal Fes­tovi: Ten­to človek mohol byť pre­pus­tený, keby sa nebol od­volal k cisárovi.