Evanjelický › Skutky › 4

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Peter a Ján zlapaní1 Keď hovorili ľudu, pri­stúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji, 2 ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zves­tovali vzkriesenie z mŕt­vych v Ježišovi. 3 I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer. 4 Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrás­tol asi na päťtisíc. Peter a Ján pred židovskou radou5 Na druhý deň zhromaždili sa ich pop­red­ní mužovia, starší a zákon­níci v Jeruzaleme, 6 aj veľkňaz An­náš a Kai­fáš, Ján Alexan­der a všet­ci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňaz­ského; 7 po­stavili ich do pros­tried­ku a vy­pytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili? 8 Nato Peter, na­pl­nený Duchom Svätým, od­povedal im: Vod­covia ľudu a starší! 9 Keďže nás vy­šet­rujete dnes pre dob­rý skutok na ne­moc­nom človeku, ako bol uzdravený, 10 vedz­te teda vy všet­ci, aj všetok ľud iz­rael­ský, že ten­to človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Kris­ta Nazaret­ského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕt­vych. 11 Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, za­vr­h­li, ale ktorý sa stal uhol­ným kameňom. 12 A nieto spasenia v ni­kom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôj­sť spasenia. 13 Keď videli smelosť Pet­rovu a Jánovu a do­zvedeli sa, že sú ne­učení a pros­tí ľudia, divili sa; lebo ich po­znali, že boli s Ježišom. 14 A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, ne­vedeli, čo im na­mietať. 15 Kázali im teda vy­j­sť z rady, po­tom sa radili medzi sebou 16 hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi? ! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že pro­stred­níc­tvom nich stalo sa zjav­né znamenie a my to ne­môžeme popierať. 17 Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, po­hroz­me im, aby ni­komu viac nehovorili v tom mene. 18 Pred­volali si ich teda a pri­kázali im, aby ni­kdy viac ani nehovorili ani ne­učili v mene Ježišovom. 19 Ale Peter a Ján od­povedali im tak­to: Súďte, či je spravod­livé pred Bohom po­slúchať viac vás ako Boha! 20 Lebo my ne­môžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 Nato im po­hrozili a pre­pus­tili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich po­tres­tať, a naj­mä kvôli ľudu, pre­tože všet­ci velebili Boha za to, čo sa stalo; 22 keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vy­še štyrid­sať rokov. Modlitba veriacich23 Len čo ich pre­pus­tili, prišli k svojim a oznámili im, čo im po­vedali veľkňazi a starší. 24 Keď to títo počuli, jed­nomyseľne zvolali k Bohu po­vzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všet­ko, čo je v nich. 25 Ty si hovoril Duchom Svätým ús­tami svoj­ho služob­níka Dávida, nášho ot­ca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali darom­né veci? 26 Králi zem­skí po­vs­tali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Po­mazanému! 27 Na­ozaj, proti Tvoj­mu svätému Služob­níkovi, ktorého si po­mazal, spolčili sa v tom­to mes­te Herodes a Pont­ský Pilát s po­han­mi a s iz­rael­ským ľudom, 28 aby vy­konali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo. 29 A teraz, Pane, všim­ni si ich hroz­by a svojim služob­níkom po­máhaj smelo vy­znávať Tvoje slovo, 30 vy­stierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zá­zraky diali menom Tvoj­ho svätého Služob­níka Ježiša. 31 A keď sa tak­to mod­lili, za­trias­lo sa mies­to, kde boli zhromaždení, všet­ci boli na­pl­není Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. Bratské spoločenstvo veriacich32 A to množs­tvo veriacich bolo jed­no srd­ce a jed­na duša: a ni­kto z toho, čo mal, nič ne­po­kladal za svoje, ale všet­ko im bolo spoločné. 33 Apoštolovia však veľmi moc­ne vy­dávali svedec­tvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všet­kých; 34 medzi nimi totiž ni­kto nebol núdz­ny, lebo všet­ci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, 35 skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko po­treboval. 36 Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Bar­nabáš - v pre­klade znamená: Syn po­tešenia - levíta, rodom z Cyp­ru, 37 ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.