EvanjelickýSkutky13

Skutky

Skutky apoštolov

Barnabáš a Pavel oddelení pre prácu medzi pohanmi1 V An­ti­ochii, pri tamojšom cir­kev­nom zbore, boli prorok­mi a učiteľmi Bar­nabáš, Šimon, prímenom Čier­ny, Kyrén­sky Luki­os, Manahen, od­kojený spolu s tet­rar­chom Herodesom, a Saul. 2 Keď raz slúžili Pánovi a pos­tili sa, riekol Duch Svätý: Od­deľte mi Bar­nabáša a Sau­la pre prácu, do ktorej som ich po­volal. 3 Nato sa pos­tili a mod­lili; po­tom klád­li ruky na nich a pre­pus­tili ich. Prvá cesta Pavlova. Na Cypre4 A oni, vy­slaní Duchom Svätým, zišli do Sele­ukie, od­tiaľ sa pre­plavili na Cyp­rus, 5 a keď prišli do Salamíny, zves­tovali slovo Božie v židov­ských synagógach. Mali so sebou Jána , aby im po­sluhoval. 6 Keď prešli celým os­trovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodej­níka, falošného proroka, Žida menom Bar­jezus, 7 ktorý bol tam s vladárom Ser­gi­om Pav­lom, mužom roz­um­ným. Ten­to (Ser­gi­os) po­volal si Bar­nabáša a Sau­la a žiadal si počuť slovo Božie. 8 Ale Elymas, čarodej­ník - toto znamená totiž v pre­klade jeho meno - po­stavil sa proti nim a snažil sa od­vrátiť vladára od viery. 9 Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, na­pl­nený Duchom Svätým, uprene sa za­hľadel na neho 10 a po­vedal mu: Človeče, pl­ný všet­kej ľs­ti a každej nešľachet­nos­ti, syn diab­lov a ne­priateľ každej spravod­livos­ti, či ne­pres­taneš pre­vracať priame ces­ty Pánove? 11 Teraz, aj­hľa, ruka Pánova proti tebe, oslep­neš a začas ne­uvidíš sln­ko. A za­raz ob­kľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal nie­koho, kto by ho vodil za ruku. 12 Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánov­mu učeniu. V Pisidskej Antiochii13 Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pus­tili z Pafu na more, prišli do Per­gy v Pam­fylii. Ján sa však od­delil od nich a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Oni šli z Per­gy ďalej a prišli do Pisid­skej An­ti­ochie; v deň sobot­ný šli do synagógy a sad­li si. 15 Po prečítaní zo Zákona a Prorokov po­slali im pred­stavení synagógy od­kaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké na­pomenutie pre ľud, hovor­te. 16 Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia iz­rael­skí a všet­ci, ktorí sa bojíte Boha, počúvaj­te! 17 Boh toh­to ľudu iz­rael­ského vy­volil si našich ot­cov a vy­výšil ten­to ľud, keď býval v cudzine v Egyp­te, vy­viedol ich od­tiaľ sil­nou rukou, 18 asi štyrid­sať rokov živil ich na púšti, 19 vy­hubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním; 20 po­tom asi štyris­topäťdesiat rokov dával im sud­cov až po proroka Samuela, 21 od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyrid­sať rokov Sau­la, syna Kízov­ho, muža z kmeňa Ben­jamínov­ho; 22 a keď toh­to za­vr­hol, po­volal im za kráľa Dávida, ktorému sám vy­dal svedec­tvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jes­seho, muža podľa svoj­ho srd­ca; ktorý bude konať všet­ko po mojej vôli. 23 A z jeho po­tom­stva, ako bol za­sľúbil, vy­viedol Boh Iz­raelovi Spasiteľa Ježiša, 24 pred ktorého príchodom hlásal Ján krst po­kánia všet­kému ľudu iz­rael­skému. 25 A keď Ján do­konával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma po­kladáte; ale, aj­hľa, za mnou pri­chádza, ktorému nie som hoden roz­viazať obuv na nohách. 26 Mužovia, bratia, synovia z rodu Ab­rahámov­ho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo po­slané slovo toh­to spasenia. 27 Lebo obyvatelia jeruzalem­skí a ich pop­red­ní mužovia Ho ne­poz­nali a tým, že Ho od­súdili, na­pl­nili reči proroc­ké, ktoré čítavame každú sobotu, 28 a hoci nenašli príčiny smr­ti, pred­sa žiadali Piláta, aby Ho dal za­hubiť. 29 A keď vy­konali všet­ko, čo bolo na­písané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu. 30 Ale Boh Ho vzkriesil z mŕt­vych, 31 a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu sved­kami pred ľudom. 32 Aj my vám zves­tujeme evan­jelium, že za­sľúbenie, dané ot­com, 33 spl­nil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je na­písané aj v druhom žal­me: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes. 34 A že vzkriesil z mŕt­vych, aby sa ni­kdy viac ne­vrátil do porušenia, to pred­povedal tak­to: Dám vám sväté za­sľúbenie, učinené Dávidovi. 35 Pre­to hovorí aj na inom mies­te: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube. 36 Lebo keď Dávid po­slúžil svoj­mu po­koleniu po vôli Božej, umrel a bol pri­pojený k ot­com: videl teda porušenie. 37 Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, ne­videl porušenie. 38 Vedz­te teda, mužovia, bratia, že sa vám skr­ze Neho zves­tuje od­pus­tenie hriechov a že od všet­kých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov ne­mohol ospravedl­niť, 39 je každý veriaci ospravedl­nený skr­ze Neho. 40 Pre­to hľaďte, aby ne­prišlo na vás, čo po­vedali proroci: 41 Po­zrite, po­hŕdači, div­te sa a za­hyňte, pre­tože vy­konám za vašich dní skutok, ktorému ne­uveríte, aj keď by vám nie­kto rozp­rával o ňom. 42 Keď po­tom vy­chádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o tých­to veciach. 43 A keď sa zhromaždenie roz­chádzalo, mnoho Židov a bohaboj­ných prozelytov na­sledovalo Pav­la a Bar­nabáša, ktorí hovorili s nimi a po­vzbudzovali ich, aby zo­trvali v milos­ti Božej. 44 Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mes­to, aby počúvali slovo Božie. 45 Ale Židia, keď videli zá­stupy, na­pl­není závisťou, od­porovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa. 46 Nato im Pavel a Bar­nabáš po­vedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho za­vr­hujete a ne­po­kladáte sa za hod­ných večného života, aj­hľa, ob­raciame sa k po­hanom. 47 Lebo tak nám pri­kázal Pán: Položil som Ťa za svet­lo po­hanom, aby si bol spasením až do končín zeme. 48 Keď to počuli po­hania, za­radovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všet­ci, ktorí boli určení na večný život. 49 A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine. 50 Ale Židia vzbúrili bohaboj­né vznešené ženy a pop­red­ných mešťanov, pod­nietili prena­sledovanie proti Pav­lovi a Bar­nabášovi a vy­hnali ich zo svojich končín. 51 A oni strasúc pred nimi prach z nôh, od­išli do Ikonie. 52 A učeníci na­pl­není boli radosťou a Duchom Svätým.

EvanjelickýSkutky13