Evanjelický › Skutky › 10

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Korneliovo videnie1 Žil v Cezarei muž menom Kor­nelius, stot­ník takz­vaného ital­ského prápora, 2 nábožný a bohaboj­ný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu šted­ré al­mužny a ustavične sa mod­lieval k Bohu. 3 Raz okolo tretej hodiny popolud­ní jas­ne videl vo videní, ako an­jel Boží pri­stúpil k nemu a oslovil ho: Kor­nelius! 4 Uprene sa za­hľadel na an­jela a preľak­nutý po­vedal: Čo je, Pane? Od­povedal mu: Tvoje mod­lit­by a al­mužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa roz­pomenul na ne. 5 Pošli teda mužov do Jop­py a po­volaj si Šimona, prímenom Pet­ra; 6 býva u is­tého gar­biara Šimona, ktorý má dom pri mori. [A on ti po­vie, čo máš robiť.] 7 Len čo an­jel, ktorý hovoril k ne­mu, od­išiel, za­volal si (Kor­nelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom, 8 vy­rozp­rával im všet­ko a po­slal ich do Jop­py. Petrovo videnie9 Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mes­tu, tak okolo polud­nia, vy­šiel Peter na strechu domu, aby sa po­mod­lil. 10 Po­tom vy­hladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pri­pravovali, prišiel do vy­trženia: 11 videl ot­vorené nebo a akási nádoba - ako veľké pre­stierad­lo na štyroch rohoch zviazané - zo­stupovala k nemu a spúšťala sa na zem; 12 a v nej všet­ky možné št­vor­nohé zvieratá [divá zver], plazy a nebes­ké vtác­tvo. 13 A za­znel k nemu hlas: Vstaň, Peter, za­bíjaj a jedz! 14 Ale Peter po­vedal: Nie, Pane, pre­tože som ni­kdy nejedol nič poškvr­nené a nečis­té. 15 A aj druhý raz za­znel k nemu hlas: Čo Boh očis­til, to ty ne­maj za poškvr­nené! 16 Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvih­la sa nádoba do neba. Korneliovi poslovia u Petra17 Kým bol Peter v roz­pakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, aj­hľa, mužovia, po­slovia Kor­neli­ovi, do­pytovali sa na Šimonov dom a za­stali pred bránou. 18 Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter? 19 A keď Peter roz­mýšľal o videní, riekol mu Duch: Aj­hľa, dvaja mužovia ťa hľadajú. 20 Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a ne­váhaj, lebo ja som ich po­slal. 21 Peter zišiel k mužom a po­vedal im: Aj­hľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli? 22 Od­povedali mu: Stot­ník Kor­nelius, muž spravod­livý a bohaboj­ný, ktorému celý židov­ský národ vy­dáva dob­ré svedec­tvo, do­stal roz­kaz od svätého an­jela, aby ťa po­volal do svoj­ho domu a vy­počul tvoje slová. 23 Za­volal ich teda dnu a po­hos­til. Na druhý deň zo­bral sa a šiel s nimi; aj nie­ktorí bratia z Jop­py šli s ním. Peter v dome Korneliovom24 Na druhý deň prišli do Cezarey. Kor­nelius ich už čakal a zvolal si príbuz­ných a dôver­ných priateľov. 25 Ako Peter vchádzal dnu, vy­šiel mu Kor­nelius na­proti, a pad­núc mu k nohám, vzýval ho. 26 Ale Peter ho zo­dvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek. 27 Medzi roz­hovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených. 28 I po­vedal im: Vy viete, že Židovi nie je do­volené pri­pojiť sa alebo pri­stúpiť k po­hanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som ni­koho ne­mal za poškvr­neného alebo nečis­tého. 29 Pre­to prišiel som bez od­poru, keď ste ma po­volali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali? 30 A Kor­nelius od­povedal: Pred štyr­mi dňami [pos­til som sa až po túto hodinu a] o tretej hodine popolud­ní mod­lil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesk­lom rúchu 31 hovoriac mi: Kor­nelius, Boh vy­slyšal tvoju mod­lit­bu a roz­pomenul sa na tvoje al­mužny; 32 pošli teda do Jop­py a po­volaj si Šimona, prímenom Pet­ra, ktorý býva v dome gar­biara Šimona pri mori. [A on príde a bude hovoriť s tebou.] 33 Hneď som teda po­slal po teba, a ty si dob­re urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všet­ci pred Bohom, aby sme počuli všet­ko, čo ti pri­kázal Pán. 34 Nato Peter ot­voril ús­ta a hovoril: Na­ozaj, teraz po­znávam, že Boh ni­koho ne­up­red­nos­tňuje, 35 ale že Mu je príjem­ný, kto v ktorom­koľvek národe sa Ho bojí a koná spravod­livo. 36 To slovo, ktoré po­slal synom iz­rael­ským, keď dal zves­tovať po­koj skr­ze Ježiša Kris­ta - a On je Pánom všet­kých - 37 veď vy viete, čo sa dialo po celom Jud­sku, počnúc od Galiley, po krs­te, ktorý hlásal Ján; 38 ako Boh Duchom Svätým a mocou po­mazal Ježiša Nazaret­ského, ktorý chodil, dob­re činil a uzdravoval všet­kých diab­lom po­sad­nutých, pre­tože Boh bol s Ním. 39 A my sme sved­kami všet­kého, čo činil v Jud­sku a v Jeruzaleme, ako Ho aj za­mor­dovali, po­vesiac Ho na drevo. 40 Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa 41 nie všet­kému ľudu, ale sved­kom, Bohom vo­pred vy­voleným, nám, ktorí sme s Ním jed­li a pili po Jeho zmŕt­vychvs­taní. 42 A sám pri­kázal zves­tovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sud­ca živých a mŕt­vych. 43 O Ňom svedčia všet­ci proroci, že pre Jeho meno do­siah­ne od­pus­tenie hriechov každý, kto verí v Neho. 44 Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zo­stúpil na všet­kých, ktorí počúvali jeho reč. 45 A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Pet­rom, užas­li, že aj na po­hanov vy­lial (Boh) dar Ducha Svätého; 46 lebo ich počuli hovoriť jazyk­mi a velebiť Boha. Vtedy po­vedal Peter: 47 Či môže nie­kto za­brániť po­krs­tiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? 48 Pre­to roz­kázal, aby boli po­krs­tení v mene Ježiša Kris­ta. I prosili ho, aby po­budol nie­koľko dní medzi nimi.