Evanjelický2. Korintským11

2. Korintským

Zúčtovanie s protivníkmi1 Kiež by ste znies­li trochu mojej nerozum­nos­ti! Veď ma aj znášate! 2 Lebo hor­lím za vás hor­lením Božím; veď za­snúbil som vás jed­nému mužovi, aby som vás ako čis­tú pan­nu pred­stavil Kris­tovi. 3 Ale bojím sa, aby sa vaše myšlien­ky ne­od­vrátili od úp­rim­nos­ti a čis­toty pred Kris­tom tak, ako had zviedol Evu svojím chyt­rác­tvom. 4 Lebo keď príde nie­kto a zves­tuje iného Kris­ta, ktorého sme my ne­zves­tovali, alebo keď prijímate iného ducha, ktorého ste ne­vzali, to dob­re znášate. 5 A ja mys­lím, že ne­stojím v ničom za onými veľapoštol­mi. 6 Ak som aj ne­do­ukom v reči, ale nie v po­znaní; veď sme vám to vo všet­kom a všet­kým do­kázali. 7 Alebo do­pus­til som sa chyby, že som sa ponížil, aby ste vy boli po­výšení, keď som vám za­dar­mo zves­toval evan­jelium Božie? 8 Iné cir­kev­né zbory som olupoval, prijímajúc od nich plat, aby som vám slúžil. 9 A aj keď som bol u vás a mal som nedos­tatok, nebol som ni­komu na ťar­chu. Veď v čom som mal nedos­tatok, do­pl­nili bratia, ktorí prišli z Macedónie. A vôbec, chránil som sa a budem sa chrániť byť vám na ťar­chu. 10 Ako že je vo mne prav­da Kris­tova, táto moja chvála nebude umlčaná v krajoch Acháje. 11 Prečo? Či pre­to, že vás ne­milujem? Boh vie! 12 Čo však robím, aj ďalej budem robiť, aby som pre­kazil snahu tých, čo sa v tom, čím sa chvália, snažia ukázať takými, ako sme my. 13 To sú falošní apoštolovia, ľs­tiví pracov­níci, ktorí sa len pred­stavujú ako apoštolovia Kris­tovi. 14 A nie div, veď aj sám satan pre­mieňa sa v an­jela svet­la. 15 Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služob­níci pred­stavujú ako služob­níci spravod­livos­ti. Ale ich koniec bude podľa ich skut­kov. 16 Znovu hovorím: Nech si ni­kto ne­mys­lí, že som nerozum­ný; ak však áno, prij­mite ma aj ako nerozum­ného, aby som sa aj ja mohol v niečom po­chváliť. 17 Čo sa týka chvály, čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozum­ný. 18 Keď sa mnohí chvália podľa tela, po­chválim sa aj ja. 19 Veď vy roz­um­ní radi znášate nerozum­ných! 20 Str­píte, keď vás nie­kto zo­tročuje, keď vás nie­kto vy­žiera, keď vás nie­kto zdiera, keď sa nie­kto po­vyšuje a bije vás do tváre. 21 Na (svoju) han­bu hovorím: v tom­to akoby sme, ozaj, boli slabí! Ak si však nie­kto trúfa v niečom - nerozum­ne hovorím - trúfam si aj ja. 22 Sú Heb­rej­ci? Som aj ja! Sú Iz­rael­ci? Som aj ja! Sú po­tom­kovia Ab­rahámovi? Som aj ja! 23 Sú služob­níci Kris­tovi? Bláz­nivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa na­pracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac na­zvíjal pod úder­mi, čas­to som bol v nebez­pečen­stve smr­ti! 24 Päťk­rát po štyrid­sať palíc bez jed­nej do­stal som od Židov, 25 trik­rát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stros­kotal, deň a noc som sa zmietal na mor­ských hl­binách; 26 čas­to na ces­tách, v nebez­pečen­stvách na riekach, v nebez­pečen­stvách od lot­rov, v nebez­pečen­stvách od vlast­ného rodu, v nebez­pečen­stvách v mes­te, v nebez­pečen­stvách na púšti, v nebez­pečen­stvách na mori, v nebez­pečen­stvách medzi falošnými brat­mi; 27 v námahe a trude, čas­to v bdení, o hlade a smäde, čas­to v pôs­toch, na zime a v na­hote; 28 a ok­rem toho, - čo ani ne­spomínam, - deň po deň nával sta ros tí o všet­ky cir­kev­né zbory. 29 Kto tr­pí slabosťou, že by som aj ja ne­tr­pel slabosťou? Kto je vy­stavený po­horšeniu, aby to mňa ne­pálilo? 30 Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, požeh­naný naveky, vie, že ne­klamem. 32 V Damas­ku mies­to­držiteľ kráľa Areta strážil mes­to Damask, aby ma chytil, 33 ale v koši ma pus­tili ok­nom cez hrad­by, a tak som unikol jeho rukám.