Evanjelický › 2. Korintským › 12

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Apoštolova pokora1 Ak sa treba chváliť - hoci to nič ne­pros­peje - prídem k videniam a zjaveniam Pánovým. 2 Po­znám človeka v Kris­tovi, ktorý pred š­tr­nás­timi rok­mi - či to bolo v tele, ne­viem, či mimo tela, ne­viem, Boh vie - uchvátený bol až do tretieho neba. 3 A po­znám toho is­tého človeka - či to bolo v tele, či mimo tela, ne­viem, Boh vie - 4 že uchvátený bol do raja a počul ne­vys­loviteľné reči, ktoré človek ne­smie ani vy­sloviť. 5 Tým­to sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami. 6 Veď ak sa budem chcieť chváliť, nebudem nerozum­ný, lebo budem hovoriť prav­du. Uskromňujem sa však, aby si nie­kto ne­mys­lel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre ne­obyčaj­nosť zjavení. Pre­to, aby som sa ne­povyšoval, bol mi daný os­teň do tela, an­jel-satan, dep­tať ma, aby som sa ne­povyšoval. 8 Tri razy som prosil Pána, aby ho od­stránil odo mňa, 9 ale riekol mi: Do­sť máš na mojej milos­ti; lebo (moja) moc sa v slabos­ti do­konáva. Naj­radšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby pre­bývala vo mne moc Kris­tova. 10 Pre­to mám zaľúbenie v slabos­tiach, po­haneniach, súženiach, prena­sledovaniach, v úz­kos­tiach pre Kris­ta; lebo práve keď som slabý, som moc­ný. Apoštolove obavy o Korintských11 Stal som sa nerozum­ným, [keď som sa chválil]. Vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali od­porúčať. Ne­stojím pred­sa v ničom za onými veľapoštol­mi, aj keď som nič. 12 Veď dôkazy o tom, že som apoštol, pôsobili medzi vami vo všet­kej tr­pez­livos­ti, v znameniach, divoch a prejavoch moci. 13 Lebo v čom ste boli ukrátení proti os­tat­ným cir­kev­ným zborom, ak len nie v tom, že ani ja sám nebol som vám na ťar­chu? Od­pusťte mi túto kriv­du! 14 Aj­hľa, teraz už po tretí raz ochot­ný som prísť k vám, a nebudem vám na ťar­chu! Veď nehľadám vaše veci, ale vás. Ne­pat­rí sa zais­te, aby deti zhromažďovali rodičom po­klady, ale rodičia deťom. 15 Ja veľmi rád vy­naložím všet­ko, aj seba samého vy­naložím za vaše duše. Keďže vás ja teda tak veľmi milujem, máte ma vy menej milovať? 16 Dob­re teda, nebol som vám síce na ťar­chu, ale som vraj chyt­rák a pod­viedol som vás. 17 Či som vás vy­korisťoval nie­ktorým z tých, čo som po­slal k vám? 18 Pop­rosil som Títa a spolu s ním po­slal som onoho brata. Vy­korisťoval vás vari Títos? Či sme ne­pok­račovali v tom is­tom duchu, v tých is­tých šľapajach? 19 Už dáv­no si mys­líte, že sa bránime pred vami. Pred Bohom v Kris­tovi hovoríme: to všet­ko je, milovaní, na vaše vzdelávanie. 20 Obávam sa totiž, aby som vás, až prídem, nenašiel takých, akých by som nech­cel, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého by ste nech­celi; aby nebolo sváru, závis­ti, hnevov, hádok, ohovárania, našep­kávania, pýchy, ne­pokojov; 21 aby ma môj Boh ne­ponížil u vás pri mojom opätov­nom príchode, a aby som ne­musel oplakávať mnohých, ktorí pred­tým zhrešili a nekajali sa z toho, čoho sa do­pus­tili: z nečis­toty, smils­tva a bez­uz­dnos­ti.