Evanjelický › 2. Korintským › 7

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

1 Milovaní, keďže teda máme také za­sľúbenie, očisťme sa od všet­kých pošk­vŕn tela i ducha a v báz­ni Božej do­konaj­me svoje po­svätenie. Apoštolova radosť z Korintských2 Prij­mite nás! Ni­komu sme nek­riv­dili, ni­koho ne­zničili, ni­koho ne­o­klamali. 3 Nehovorím to, aby som vás od­súdil; veď som už pred­tým po­vedal, že ste v našich srd­ciach, aby sme spolu umierali aj spolu žili. 4 Ú­pl­ne vám dôverujem, čas­to sa chválim vami na­pl­nený po­tešením, oplývam radosťou pri všet­kom našom súžení. 5 Veď aj keď sme prišli do Macedónie, ne­malo naše telo nijaký od­počinok, ale ties­není sme boli všelijako; zvon­ku bor­by, zdnu obavy. 6 Ale Boh, ktorý po­tešuje ponížených, po­tešil nás príchodom Títovým. 7 A nielen jeho príchodom, ale aj po­tešením, ktorým ste ho vy po­tešili, keď nám rozp­rával o vašej túžbe, o vašom kvílení, o vašom hor­lení za mňa, takže som sa tým väčšmi za­radoval. 8 A tak, ak som vás aj za­rmútil v lis­te, neľutujem, keď som aj ľutoval; vidím totiž, že vás ten list za­rmútil, čo aj len na­krát­ko. 9 Teraz sa radujem, nie pre­to, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na po­kánie. Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej, aby ste v ničom ne­mali pre nás škodu. 10 Lebo zár­mutok podľa vôle Božej pôsobí po­kánie na spasenie, a to ne­treba ľutovať; ale zár­mutok sveta pôsobí sm­rť. 11 Aj­hľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vy­volalo u vás: akú ob­ranu, akú ne­vôľu, aký strach, akú túžbu, akú hor­livosť, akú od­vetu! Vo všet­kom do­kázali ste sa čis­tými v tej­to veci. 12 Keď som vám teda aj písal, ne­písal som pre toho, čo sa do­pus­til kriv­dy, ani pre toho, čo sa mu stala kriv­da, ale pre­to, aby sa prejavila vaša dob­rá vôľa k nám pred Bohom. 13 Tomu sme sa po­tešili. Pop­ri tom­to svojom po­tešení ešte väčšmi sme sa za­radovali rados­ti Títovej, že po­ok­rial na duchu medzi všet­kými vami. 14 Veď ak som sa pred ním v niečom po­chválil vami, nezahan­bili ste ma, ale ako sme vám vo všet­kom prav­du hovorili, tak sa aj naša chvála pred Títom do­kázala prav­dou. 15 A jeho srd­ce na­klonené vám je ešte viac, keď sa roz­pomína na po­slušnosť všet­kých vás, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všet­kom môžem dôverovať.