Evanjelický2. Korintským2

2. Korintským

1 Tak som sa teda roz­hodol v sebe, že ne­prídem k vám opäť v zár­mut­ku. 2 Lebo keď vás ja za­rmútim, kto po­teší mňa, ak nie ten, koho som za­rmútil? 3 Toto is­té som aj na­písal, aby som sa, keď prídem, ner­mútil nad tými, z ktorých sa mám radovať. Veď dôverujem vám všet­kým, že moja radosť je radosťou vás všet­kých. 4 Písal som vám veľmi sties­nený a skľúčený v srd­ci, s mnohými sl­zami, nie, aby ste sa rmútili, ale aby ste po­znali lás­ku, ktorou vás milujem nadovšet­ko. Odstránenie vzájomného nedorozumenia5 Ak teda nie­kto spôsobil zár­mutok, nie mňa za­rmútil, ale, aby som mu ne­priťažil, (za­rmútil) čias­točne všet­kých vás. 6 Do­sť mal na po­kar­haní, ktoré sa mu do­stalo od väčšiny; 7 takže teraz mu radšej už od­pusťte a po­tešte ho, aby si pre prílišný zár­mutok azda nezúfal. 8 Pre­to vás na­pomínam: do­kazuj­te mu lás­ku! 9 Veď pre­to som aj písal, aby som sa pre­svedčil, či ste vo všet­kom po­slušní. 10 Komu vy niečo od­pus­títe, tomu aj ja, lebo aj ja, ak som od­pus­til niečo, od­pus­til som kvôli vám pred tvárou Kris­tovou, 11 aby nás ne­o­klamal satan; veď dob­re po­známe jeho úmys­ly. 12 Keď som prišiel do Tro­ady zves­tovať evan­jelium Kris­tovo, a keď sa mi ot­várali dvere v Pánovi, 13 môj duch ne­mal po­koja, lebo som nenašiel svoj­ho brata Títa; pre­to som sa roz­lúčil s nimi a od­išiel som do Macedónie. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva tri­um­fovať v Kris­tovi a na každom mies­te nám dáva zjavovať vôňu svoj­ho po­znania. 15 Lebo sme vôňou Kris­tovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ces­te k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ces­te do za­hynutia; 16 tým­to vôňou smr­ti na sm­rť, tam­tým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsob­ný? 17 Lebo nie sme ako mnohí, ktorí si robia ob­chod zo slova Božieho, ale hovoríme z čis­tého srd­ca ako z Boha a pred Bohom v Kris­tovi.