Evanjelický2. Korintským5

2. Korintským

Nebeský príbytok1 Vieme totiž, že keď sa stánok nášho po­zem­ského príbyt­ku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. 2 Lebo pre­to aj vzdycháme, túžob­ne si žiadajúc, aby sme si moh­li ob­liecť svoj príbytok z neba, 3 lebo veď po­tom skutočne budeme ob­lečení, nie na­hí. 4 Lebo my, ktorí sme v tom­to stán­ku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nech­ceme byť zo­blečení, ale ob­lečení, aby život po­hl­til smr­teľné. 5 A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal záv­davok Ducha. 6 Sme teda vždy dob­rej mys­le a vieme, že do­kiaľ pre­bývame v tele, ďaleko sme od Pána, 7 lebo žijeme vierou, a nie videním! 8 Sme dob­rej mys­le a radšej si volíme vy­sťahovať sa z tela a pre­bývať s Pánom. 9 Pre­to či pre­bývame (v tele), a či sa vy­sťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjem­ní. 10 Všet­ci totiž musíme sa ukázať pred súd­nou stolicou Kris­tovou, aby každý prijal dob­ré či zlé ako od­platu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval. Sláva apoštolského úradu11 Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, pre­sviedčame ľudí; ale Boh nás po­zná; dúfam však, že aj vaše svedomie nás po­zná. 12 Tým sa vám zase ne­od­porúčame, ale dávame vám príležitosť chváliť sa na­mi, aby ste mali čo po­vedať tým, čo sa chvália navonok, a nie v srd­ci. 13 Lebo ak sme boli bez zmys­lov, (bolo to) pre Boha; ak sme roz­um­ní, sme pre vás. 14 Lás­ka Kris­tova totiž spája nás, ktorí tak­to súdime: jeden umrel za všet­kých, teda všet­ci umreli; 15 a za všet­kých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕt­vych. 16 Takže ne­poz­náme od­teraz ni­koho podľa tela. Ak sme Kris­ta aj po­znali podľa tela, teraz (Ho) už ne­poz­náme. 17 Pre­to ak je nie­kto v Kris­tovi, je nové stvorenie. Staré veci sa po­minuli, a hľa, na­stali nové. 18 A to všet­ko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kris­tovi a zveril nám službu zmierenia, 19 že totiž Boh bol v Kris­tovi, zmieril svet so sebou, ne­počítal ľuďom ich prie­stup­ky a ustanovil medzi nami zves­tovanie zmierenia. 20 Mies­to Kris­ta sme teda po­slovia, akoby (vás) Boh na­pomínal skr­ze nás. Mies­to Kris­ta prosíme: Zmier­te sa s Bohom! 21 Toho, ktorý ne­poz­nal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravod­livosťou pred Bohom.