Evanjelický2. Korintským3

2. Korintským

Stará a nová zmluva1 Začíname zase od­porúčať samých seba? Či vari po­trebujeme, ako nie­ktorí iní, od­porúčajúce lis­ty pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším lis­tom, vpísaným nám do srd­ca, ktorý po­znajú a čítajú všet­ci ľudia. 3 Veď je zjav­né, že ste lis­tom Kris­tovým, ktorý sme my písali svojou službou a na­písali nie čer­nid­lom, ale Duchom Boha živého, nie na kamen­né do­sky, ale na mäsité do­sky sŕdc. 4 Takúto dôveru máme skr­ze Kris­ta k Bohu. 5 Niežeby sme boli schop­ní vy­mys­lieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schop­nosť je z Boha. 6 On nás uspôsobil, aby sme boli služob­ník­mi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera za­bíja, ale Duch oživuje. 7 Ak už služba smr­ti, literami do kameňa vy­rytá, bola taká sláv­na, že synovia iz­rael­skí ne­moh­li hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol po­minuteľný, 8 akože by služba Ducha nebola omnoho sláv­nejšia? 9 A keď už služba od­súdenia bola sláv­na, o čo sláv­nejšia je služba ospravedl­nenia? 10 Lebo aj to, čo bolo sláv­ne, stráca slávu v porov­naní s touto prenes­mier­nou slávou. 11 Veď keď je sláv­ne, čo sa po­minie, omnoho sláv­nejšie je, čo zo­stáva. 12 Keď teda takúto nádej máme, počíname si cel­kom ot­vorene, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia iz­rael­skí nehľadeli na koniec toho, čo bolo po­minuteľné. 14 Ale ich myseľ sa za­tvr­dila. Ten is­tý závoj os­táva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a ne­odk­rýva sa, lebo ho od­straňuje (len) Kris­tus. 15 Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srd­ci. 16 Ale hneď, ako sa ob­ráti k Pánovi, závoj pad­ne. 17 Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. 18 My všet­ci akoby v zrkad­le vidíme s od­krytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov pre­mieňa nás v ten is­tý ob­raz zo slávy do slávy.