Roháček › 3. Mojžišova › 7

3. Mojžišova

Leviticus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27

Obeť za vinu.1 A toto je zákon obeti za vinu. Svätos­vätá je. 2 Na mies­te, na ktorom za­bíjajú zápal­nú obeť, za­bijú aj obeť za vinu a jej kr­vou pokropia na ol­tár do­okola. 3 Ale všetok jej tuk bude obetovať z nej, totiž chvost a tuk, ktorý po­krýva vnútor­nos­ti, 4 a obe ľad­viny s tukom, ktorý je na nich, ktorý je na slabinách, ako aj bránicu s pečeňou; to všet­ko odníme s ľad­vinami: 5 a kňaz bude kadiac páliť to všet­ko na ol­tári ohňovou obeťou Hos­podinovi. To je obeť za vinu. 6 Ktorýkoľvek mužs­kého po­hlavia medzi kňaz­mi ju bude jesť; na svätom mies­te sa bude jesť. Svätos­vätá je. 7 Ako obeť za hriech, tak i obeť za vinu, jeden a ten is­tý zákon je o nich: kňazovi, ktorý ňou po­kryl hriech, bude patriť. 8 A kňazovi, ktorý bude obetovať niečiu obeť zápal­nú, tomu is­tému kňazovi bude pat­riť koža zápal­nej obeti, ktorú obetoval. 9 A každá obil­ná obeť, ktorá bude upečená v peci, jako i každá pri­pravená v nádobe na varenie alebo na pan­ve, bude pat­riť tomu is­tému kňazovi, ktorý ju obetoval. 10 Ale každá obil­ná obeť, za­miesená v oleji alebo sušená, bude pat­riť všetkým synom Áronovým, jed­nému jako druhému. Pokojná obeť bitná.11 Toto je zákon po­koj­nej obeti bit­nej, ktorú budú obetovať Hos­podinovi. 12 Ak ju niek­to bude obetovať na chválu, bude obetovať s bit­nou obeťou chvály nek­vasené koláče, za­miesené v oleji, a nek­vasené osúchy ten­ké, po­mas­tené olejom, a bielu múku jem­nú, za­robenú, koláče za­miesené v oleji. 13 Krome koláčov bude obetovať i kvasený chlieb svojím darom obet­ným s bit­nou obeťou chvály po­koj­nou. 14 A bude obetovať z neho jeden kus, z celého daru obet­ného, obeť po­z­dvi­hnutia Hos­podinovi, a bude pat­riť kňazovi, ktorý kropil kr­vou tej po­koj­nej obeti. 15 A mäso jeho bit­nej obeti chvály po­koj­nej bude sa jesť v deň jeho obet­ného daru; ne­ponechá z neho ničoho do rána. 16 A keď bude bitná obeť jeho obet­ného daru sľubom alebo vecou dob­rej vôle, bude sa jesť toho dňa, ktorého obetoval svoju bit­nú obeť, avšak i druhého dňa to, čo zo­stane z nej, sa bude jesť. 17 Ale to, čo by zo­stalo z mäsa bit­nej obeti do tretieho dňa, spáli sa ohňom. 18 A keby sa pred­sa jed­lo z mäsa jeho bit­nej obeti po­koj­nej tretieho dňa, nebude príjem­ný ten, kto ju obetoval, ne­pripočíta sa mu, mrz­kosťou bude, a duša, ktorá by jed­la z neho, ponesie svoju ne­právosť. 19 A zase mäso, ktoré by sa dot­klo čohokoľvek nečis­tého, nebude sa jesť, spáli sa ohňom. Ale čo do mäsa, kto je čis­tý, nech je to ktokoľvek, bude jesť mäso. 20 No, duša, ktorá by jed­la mäso z bit­nej obeti po­koj­nej, ktorá je daná Hospodinovi, a mala by na sebe svoju nečis­totu, tá duša bude vy­ťatá zo svoj­ho ľudu. 21 A keby sa dot­kla niek­torá duša niečoho nečistého, nech už by to bolo čokoľvek, buď nečistoty človeka buď nečis­tého hoväda buď akej­koľvek nečis­tej hnusoby, a keby jedol taký človek z mäsa bit­nej obeti po­koj­nej, ktorá je daná Hospodinovi, tá duša bude vy­ťatá zo svoj­ho ľudu. Zákaz jesť tuk a krv.22 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 23 Hovor synom Iz­raelovým a po­vedz: Nebudete jesť nijakého tuku ani z vola ani z ovce ani z kozy. 24 Síce tuk zdoch­liny a tuk roz­tr­haného z­verou môže sa upot­rebiť na všelijakú prácu, ale jesť nebudete ho jesť. 25 Lebo ktokoľvek by jedol tuk z hoväda, z ktorého obetúvajú ohňovú obeť Hos­podinovi, tá duša, ktorá by jed­la, bude vy­ťatá zo svoj­ho ľudu. 26 Ani nebudete jesť nijakej krvi ni­kde vo svojich byd­lis­kách, už či je to krv vtáka a či ­krv hoväda. 27 Nech by to bola ktorákoľvek duša človeka, ktorá by jed­la nejakú krv, tá duša bude vy­ťatá zo svoj­ho ľudu. Pokojná obeť ohňová. Čo Áronovi a jeho synom.28 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 29 Hovor synom Iz­raelovým a po­vedz: Ten, kto obetuje Hos­podinovi svoju po­koj­nú obeť bit­nú, donesie Hos­podinovi svoj obet­ný dar zo svojej po­koj­nej obeti bit­nej. 30 Jeho ­vlast­né ruky donesú ohňové obeti Hos­podinove; tuk s pr­sami to donesie, a síce prsia na­to, aby ich sem-ta po­vznášal obeťou po­vznášania pred Hos­podinom. 31 A kňaz bude kadiac páliť tuk na ol­tári, ale pr­sia budú Áronovi a jeho synom. 32 A pravé plece dáte kňazovi obeťou po­z­dvi­hnutia zo svojich po­koj­ných obetí bit­ných. 33 Tomu zo synov Áronových, ktorý bude obetovať krv po­koj­nej obeti a tuk, tomu bude pat­riť pravé plece za podiel. 34 Lebo pr­sia obeti po­vznášania ako i plece obeti po­z­dvi­hnutia som vzal od synov Iz­raelových z ich po­koj­ných obetí bit­ných a dal som ich Áronovi, kňazovi, a jeho synom večným ustanovením od synov Iz­raelových. Záver o tom.35 Toto je diel pomazania Áronov­ho a po­mazania jeho synov z ohňových obetí Hos­podinových v deň, v ktorý im dá, aby sa pri­blížili konať Hos­podinovi kňaz­skú službu, 36 a ktorý diel im dávať pri­kázal Hos­podin v deň, v ktorý ich po­mazal, diel to od synov Iz­raelových večným ustanovením po ich po­koleniach. 37 Toto je tedy zákon zápal­nej obeti, obil­nej obeti, obeti za hriech a obeti za vinu, o plnení ruky, čiže o vysviacke, a o pokojnej obeti bit­nej, 38 ktorý to zákon prikázal Hos­podin Mojžišovi na vr­chu Sinai v deň, v ktorý pri­kázal synom Iz­raelovým, aby obetovali Hos­podinovi svoje obet­né dary, na púšti Sinai.