Roháček › 3. Mojžišova › 13

3. Mojžišova

Leviticus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27

Malomoc na človekovi.1 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 2 Keby mal nie­ktorý človek na koži svoj­ho tela nejakú opuch­linu alebo prašinu alebo nejakú lesk­lú škvr­nu, a keby bolo na koži jeho tela niečo podob­né rane malomoci, človek sa do­vedie k Áronovi, kňazovi, alebo k nie­ktorému z jeho synov, kňazov. 3 A kňaz po­zrie ranu na koži tela. Ak zbelely chlpy na rane, a rana je na po­hľad hl­bšia od inej kože jeho tela, je to rana malomoci; keď ju tedy po­zrie kňaz, vy­hlási ho za nečis­tého. 4 Ale ak je to lesk­lá škvr­na biela na koži jeho tela a na po­hľad nie je hl­bšia od inej kože, a jej chlp ne­obelel, vtedy za­vrie kňaz človeka, k­torý má ranu, na sedem dní. 5 Po­tom ho po­zrie kňaz sied­meho dňa, a keď sa mu bude vidieť, že hľa, rana stojí, a že sa rana nerozšírila po koži, za­vrie ho kňaz po druhé na sedem dní. 6 A kňaz ho po­zrie sied­meho dňa druhý raz, a keď uvidí, že hľa, rana zt­ratila zo svoj­ho les­ku a nerozšírila sa po koži, vy­hlási ho kňaz za čis­tého; výsyp je; operie svoje rúcho a bude čis­tý. 7 Ale ak by sa po­tom zrej­me ďalej rozšíril výsyp po koži, keď sa bol ukázal kňazovi na svoje očis­tenie, ukáže sa kňazovi po druhé. 8 A kňaz po­zrie a keď uvidí, že hľa, výsyp sa rozšíril po koži, vtedy ho vy­hlási kňaz za nečis­tého; malomoc je. 9 Keby bola na človekovi rana malomoci, do­vedený bude ku kňazovi. 10 A kňaz po­zrie a keď uvidí, že hľa, biela opuch­lina je na koži a že ob­rátila chl­py na biele, a že je živina živého mäsa na opuch­line, 11 za­staralá malomoc je na koži jeho tela, a kňaz ho vy­hlási za nečis­tého; nezav­rie ho, lebo je nečis­tý. 12 Ale keby cele rozk­vit­la malomoc na koži a malomoc by po­kryla celú kožu pos­ti­hnutého tou ranou, od jeho hlavy až po jeho nohy, všet­ko, čo môžu vidieť oči kňazove, 13 tedy po­zrie kňaz a keď uvidí, že hľa, malomoc po­kryla celé jeho telo, vtedy vy­hlási pos­ti­hnutého ranou za čis­tého, lebo sa mu všet­ko ob­rátilo na biele; čis­tý je. 14 Ale kedykoľvek by sa ukázalo na ňom živé mäso, nečis­tý bude. 15 Vtedy po­zrie kňaz živé mäso a vy­hlási ho za nečis­tého; to živé mäso je nečis­té; malomoc je. 16 Alebo keby sa zase zt­ratilo živé mäso a ob­rátilo by sa na biele, vtedy prij­de ku kňazovi, 17 a kňaz po­zrie na neho a keď uvidí, že hľa, rana sa ob­rátila na biele, v­tedy vyhlási kňaz toho, k­to bol pos­ti­hnutý ranou, za čis­tého; čis­tý je. 18 A zase, keby bol niek­de na tele, na jeho koži, nejaký vred a za­hojil by sa, 19 ale keby na mies­te vredu po­vs­tala nejaká biela na­puch­lina alebo lesk­lá škvr­na biela, čer­venas­tá, ukáže sa kňazovi. 20 A kňaz po­zrie a keď uvidí, že hľa, mies­to je na po­hľad nižšie od inej kože, a jeho chlp obelel, vy­hlási ho kňaz za nečis­tého; rana malomoci je; malomoc vypukla na vrede. 21 Ale keď to po­zrie kňaz a uvidí, že hľa, nie je na tom chlp biely, a že mies­to nie je nižšie od inej kože, a že škvr­na ztratila zo svoj­ho les­ku, za­vrie ho kňaz na sedem dní. 22 A jest­li sa zrej­me rozšíri po koži, vy­hlási ho kňaz za nečis­tého; je to rana malomoci. 23 Ale ak stojí lesk­lá škvr­na na svojom mies­te a nerozšírila sa, celinou vredu je, a kňaz ho vy­hlási za čis­tého. 24 Alebo keby mal nie­kto na koži svoj­ho tela nejakú opáleninu od ohňa, a keby sa živina opáleniny ob­rátila na lesk­lú škvr­nu bielu, čer­venas­tú alebo na biele, 25 po­zrie na ňu kňaz a keď uvidí, že hľa, chlp obelel na lesk­lej škvr­ne, a že jej mies­to je na po­hľad hl­bšie od inej kože, malomoc je; vy­puk­la na opálenine, a kňaz ho vy­hlási za nečis­tého; rana malomoci je. 26 Ale keď to po­zrie kňaz a uvidí, že hľa, na lesk­lej škvr­ne nie je chlp biely, a že mies­to nie je nižšie od inej kože, a že škvr­na ztratila zo svoj­ho les­ku, za­vrie ho kňaz na sedem dní. 27 A kňaz ho po­zrie sied­meho dňa. Keby sa zrej­me rozšírila po koži, vy­hlási ho kňaz za nečis­tého; rana malomoci je. 28 Ale ak stojí lesk­lá škvr­na na svojom mies­te a nerozšírila sa po koži, ale zt­ratila zo svoj­ho les­ku, opucheľ opáleniny je, a kňaz ho vy­hlási za čis­tého, lebo je celinou opáleniny. 29 A nech už by to bol muž alebo žena, keby bola na ňom podob­ná rana, na hlave alebo na brade, 30 kňaz po­zrie ranu a keď uvidí, že hľa, jej mies­to je na po­hľad hl­bšie od inej kože, a že vlas na nej, na rane, je nažlklý a tenký, vy­hlási ho kňaz za nečis­tého; prašina je; malomoc na hlave alebo na brade je. 31 Ale keď po­zrie kňaz ranu prašiny a uvidí, že hľa, na po­hľad nie je hl­bšie od inej kože, ale že nie je na nej čier­neho vlasu, za­vrie kňaz pos­ti­hnutého ranou prašiny na sedem dní. 32 A kňaz po­zrie ranu sied­meho dňa a keď uvidí, že hľa, prašina sa nerozšírila, a nie je na nej nažlk­lého vlasu, a že prašina nie je na po­hľad hl­bšie od inej kože, 33 vtedy sa oholí človek, ale prašiny neoholia. A kňaz za­vrie pos­ti­hnutého prašinou po druhé na sedem dní. 34 A kňaz po­zrie prašinu sied­meho dňa a keď uvidí, že hľa, prašina sa nerozšírila po koži a že na po­hľad nie je hl­bšie od inej kože, vy­hlási ho kňaz za čis­tého, a človek s prašinou operie svoje rúcho a bude čis­tý. 35 Ale keby sa zrej­me rozšírila prašina po koži, po jeho očis­tení, 36 po­zrie ju kňaz a keď uvidí, že hľa, prašina sa rozšírila po koži, nebude sa pýtať kňaz po nažlk­lom vlase; nečis­tý je. 37 No, keď sa mu bude vidieť, že prašina stojí a nerozširuje sa, a že ras­tie na nej čier­ny vlas, uzdravená je prašina: čis­tý je, a kňaz ho vy­hlási za čis­tého. 38 A keby boly na koži tela niek­torého muža alebo niek­torej ženy lesk­lé škvr­ny, lesk­lé škvr­ny biele, 39 po­zrie kňaz a keď uvidí, že hľa, na koži ich tela sú lesklé škvr­ny bledé a belasé, biely výsyp je; vy­razil sa na koži; čis­tý je. 40 Keby nie­komu sliez­ly vlasy s hlavy, plešivý je, čis­tý je. 41 A keby mu so strany jeho tvári sliez­ly vlasy, s jeho hlavy, lysý je, čis­tý je. 42 Ale keby bola na plešine alebo na lysine biela rana čer­venas­tá, to je vy­puk­lá malomoc na jeho plešine alebo na jeho lysine. 43 A kňaz ho po­zrie a keď uvidí, že hľa, opuch­lina rany je biela, čer­venas­tá na jeho plešine alebo na jeho lysine, na po­hľad ako malomoc kože tela, 44 je to malomoc­ný človek, nečis­tý je; is­tot­ne ho kňaz vy­hlási za nečis­tého; jeho rana malomoci je na jeho hlave. Vylúčený malomocný.45 A malomoc­ný, na ktorom by bola taká rana, bude mať svoje rúcho roz­tr­hnuté a jeho hlava bude roz­pus­tená, a zaras­tenú bradu za­kryje a bude volať: Nečis­tý, nečis­tý! 46 Po všet­ky dni, v ktoré bude na ňom rana, nečis­tý bude, nečis­tý je; sám bude bývať; jeho bývanis­ko bude vonku za táborom. Malomoc na rúchu.47 A keby bola rana malomoci na nejakom rúchu, už či na vl­nenom rúchu alebo na ľanovom rúchu 48 alebo na os­nove alebo na út­ku z ľanu alebo z vlny alebo na koži alebo už na jakej­koľvek veci z kože, 49 a keby bola rana zelenas­tá alebo čer­venas­tá, na rúchu alebo na koži alebo na os­nove alebo na út­ku alebo na jakej­koľvek nádobe z kože, rana malomoci je, a ukáže sa kňazovi. 50 A kňaz po­zrie ranu a za­vrie vec, k­torá má ranu, na sedem dní. 51 A keď po­zrie ranu sied­meho dňa a uvidí, že sa rana rozšírila už či na rúchu či na os­nove či na út­ku či na koži, nech by išlo o čokoľvek, čo sa robieva z kože na nejakú prácu, rana je roz­jedavá malomoc; vec je nečis­tá. 52 A p­reto spáli rúcho alebo os­novu alebo útek z vlny alebo z ľanu alebo aj akúkoľvek nádobu z kože, na ktorej by bola taká rana, lebo je to roz­jedavá malomoc nákazlivá; spáli sa ohňom. 53 Ale ak uvidí kňaz, že hľa, rana sa nerozšírila, už či je na rúchu či na os­nove či na út­ku a či už na jakej­koľvek nádobe z kože, 54 roz­káže kňaz, aby oprali vec, na ktorej je rana, a za­vrie ju po druhé na sedem dní. 55 A kňaz po­zrie ranu po­tom, keď bola opraná, a keď uvidí, že hľa, rana ne­zmenila svojej far­by, hoc aj sa nerozšírila, nečis­tá je; spáliš ju ohňom; vec je rozožieravá, už či je na jej rube a či na jej líci. 56 Ale ak uvidí kňaz, že hľa, rana ob­led­la, po­tom, keď bola opraná, od­trh­ne ju od rúcha alebo od kože alebo od os­novy alebo od út­ku. 57 No, keby sa to ešte ukázalo na rúchu alebo na os­nove alebo na út­ku alebo už na jakej­koľvek nádobe z kože, vy­puk­lá malomoc je; spáliš to ohňom, to, na čom je rana. 58 Ale rúcho alebo os­nova alebo útek alebo už akákoľvek nádoba z kože, s ktorých, keď ich operieš, zmiz­ne rana, operie sa po druhé a bude čis­té. 59 Toto je zákon, týkajúci sa rany malomoci na rúchu z vlny alebo z ľanu alebo na os­nove alebo na út­ku alebo už na jakej­koľvek nádobe z kože, či má byť uznaná za čis­tú alebo za nečis­tú.