Roháček › 3. Mojžišova › 6

3. Mojžišova

Leviticus

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27

Obeť za vedomý hriech: klam a faloš.1 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 Keby zhrešil nie­kto do­pus­tiac sa pre­stúpenia proti Hos­podinovi tým, že by oklamal svoj­ho blížneho vo veci, ktorá mu bola sverená, alebo v tom, čo mu bolo dané do zálohu, alebo tým, že by mu niečo násil­ne vzal alebo že by bol utis­koval svoj­ho blížneho 3 alebo že by našiel zt­ratené a za­tajil by to a pri­sahal by falošne, ­vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým pre­hrešil, 4 a keby sa tedy stalo, že by zhrešil a pre­vinil sa, na­vráti násil­ne vzaté, ktoré vzal na­silu, alebo to, čo do­siahol útis­kom, alebo to, čo mu bolo sverené, alebo zt­ratené, čo našiel, 5 alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo pri­sahal falošne, na­hradí to v pl­nej hod­note a pri­dá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu. 6 A svoju obeť za vinu do­vedie Hos­podinovi: barana bez vady z drob­ného dobyt­ka, podľa tvoj­ho ocenenia na obeť za vinu, ku kňazovi. 7 A kňaz po­kryje na ňom h­riech pred Hos­podinom, a od­pus­tí sa mu, čokoľvek by bol učinil a pre­vinil sa tým. Zápalná obeť. Ustavičný oheň.8 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 9 Pri­káž Áronovi a jeho synom a po­vedz: Toto je zákon zápal­nej obeti. A zápalnou obeťou je preto, že horí na oh­ništi, na ol­tári celú noc až do rána, a oheň ol­tára bude vždy horieť na ňom. 10 A kňaz si ob­lečie svoje ľanové rúcho i svoje ľanové nohavice si ob­lečie na svoje telo a vez­me preč popol, keď už oheň strávil zápal­nú obeť na ol­tári a složí ho vedľa ol­tára. 11 Po­tom si vy­zlečie svoje rúcho a ob­lečie si iné rúcho a vy­nesie popol von za tábor na čis­té mies­to. 12 Ale oheň, k­torý je na ol­tári, bude horieť na ňom, ne­vyhas­ne nikdy. A kňaz bude na ňom, na ohni, za­paľovať drevo každého rána, bude na ňom upravovať zápal­nú obeť a kadiac bude páliť na ňom tuk po­koj­ných obetí. 13 Oheň bude ustavične horieť na ol­tári, ne­vyhas­ne nikdy. Obilná obeť.14 A toto je zákon obil­nej obeti. Obetovať ju budú synovia Áronovi pred Hos­podinom, pred ol­tárom. 15 Vez­me z toho do svojej hrs­ti, z bielej múky jem­nej obil­nej obeti i z jej oleja i všet­ko kadivo, ktoré bude pri obil­nej obeti, a kadiac bude to páliť na ol­tári, upokojujúcu vôňu ako jej pamät­nú obeť Hos­podinovi. 16 A to, čo zo­stane z nej, budú jesť Áron a jeho synovia; nek­vasená sa bude jesť na svätom mies­te; na dvore stánu shromaždenia ju budú jesť. 17 Nebude sa piecť s kvasom; dal som im ju za podiel zo svojich ohňových obetí, svätos­vätá je, jako obeť za hriech a jako obeť za vinu. 18 Ktorýkoľvek mužs­kého po­hlavia medzi syn­mi Áronovými ju bude jesť večným ustanovením po vašich po­koleniach, z ohňových obetí Hos­podinových. Všet­ko, čo by sa ich dot­klo, bude svätým. 19 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: Obetný dar v deň pomazania.20 Toto je obet­ný dar Áronov a jeho synov, ktorý budú obetovať Hos­podinovi v deň svoj­ho po­mazania: desatinu efy bielej múku jem­nej na obilnú obeť ustavičnú, jej polo­vicu ráno a jej polo­vicu večer. 21 Na pan­ve s olejom sa pri­praví, za­robenú ju donesieš; pečené kusy obil­nej obeti budeš obetovať upokojujúcou vôňou Hos­podinovi. 22 A kňaz, k­torý bude pomazaný na jeho mies­to, z jeho synov, ju bude pri­pravovať večným ustanovením; celá bude spálená Hos­podinovi. 23 A každá obil­ná obeť kňazova bude celá spálená; nebude sa jesť. Obeť za hriech.24 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 25 Hovor Áronovi a jeho synom a po­vedz: Toto je zákon obeti za hriech. Na mies­te, na ktorom sa za­bíja zápal­ná obeť, za­bije sa aj obeť za hriech pred Hos­podinom. Svätos­vätá je. 26 Kňaz, ktorý ju bude obetovať očisťujúc od hriechu, bude ju i jesť; na svätom mies­te sa bude jesť, na dvore stánu shromaždenia. 27 Všet­ko, čo by sa dot­klo jej mäsa, bude svätým, a to, čo by z jej krvi prsk­lo na rúcho, to, čo je po­prskané, operieš na svätom mies­te. 28 A hlinená nádoba, v ktorej sa varila, sa roz­bije; no, ak bola varená v medenej nádobe, nádoba sa vy­drh­ne a oplák­ne vodou. 29 Ktorýkoľvek mužs­kého po­hlavia medzi kňaz­mi ju bude jesť. Svätos­väté je. 30 Ale ni­ktorá obeť za hriech, z ktorej krvi sa zanesie do stánu shromaždenia po­kryť h­riech v svätyni, nebude sa jesť; spáli sa ohňom.