Roháček3. Mojžišova24

3. Mojžišova

Leviticus

O večnom svetle v stáne Božom.1 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 Pri­káž synom Iz­raelovým, aby na­snášali k tebe čis­tého oleja olivového, zís­kaného tlčením, na svet­lo, aby sa po­stavila lam­pa, k­torá by vždycky horela. 3 Zvon­ku, pred oponou svedoc­tva, v stáne shromaždenia ju bude upravovať Áron, aby horela od večera až do rána pred Hos­podinom vždyc­ky. To bude večným ustanovením po vašich po­koleniach. 4 Na čis­tý sviet­nik bude upravovať lam­py pred Hos­podinom vždyc­ky. Chleby predloženia.5 A vez­múc jem­nej múky bielej upečieš z nej dvanásť koláčov; jeden koláč bude zo dvoch desatín efy. 6 Položíš ich vo dva rady, do jed­ného radu šesť, na čis­tý stôl pred Hos­podinom. 7 A dáš na oba rady čis­tého kadiva, a bude ku chlebu na pamät­nú obeť, ohňovú to obeť Hos­podinovi. 8 Každého dňa sobot­ného to budú upravovať pred Hos­podinom, vždyc­ky, od synov Iz­raelových, večnou sm­luvou. 9 A bude to Áronovi a jeho synom, a budú to jesť na svätom mies­te, lebo mu to bude svätosvätým z ohňových obetí Hos­podinových večným ustanovením. Smrť ruhača. Oko za oko.10 A vy­šiel syn iz­rael­skej ženy, ktorého otec bol Egypťan, medzi synov Iz­raelových, a vadili sa v tábore, syn tej iz­rael­skej ženy a nejaký muž iz­rael­ský. 11 P­ri tom rúhavo urážal syn iz­rael­skej ženy meno Hos­podinovo a zlorečil. Pre­to ho do­vied­li k Mojžišovi. A meno jeho mat­ky bolo Šelomita; bola to dcéra Dib­riho, z po­kolenia Dánov­ho. 12 Dali ho pod stráž, aby im bolo oznámené od Hos­podina, čo mu urobiť. 13 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a riekol: 14 Vy­veď toho ruhača von za tábor, a všet­ci, ktorí to počuli, položia svoje ruky na jeho hlavu a ukameňujú ho, celá obec. 15 A synom Iz­raelovým budeš hovoriť a po­vieš: Keby nie­kto zlorečil svoj­mu Bohu, ponesie svoj hriech, nech by to bol ktokoľvek. 16 A ten, kto by rúhavo urážal meno Hos­podinovo, zo­mrie; bez milos­ti ho ukameňujú, celá obec; ako po­hos­tín tak zrodený doma, keby rúhavo urážal meno Hospodinovo, zo­mrie bez milos­ti. 17 Tak podob­ne i ten, kto by za­bil nie­ktorého človeka, is­tot­ne zo­mrie. 18 A ten, kto by za­bil nejaké hovädo, na­hradí ho, život za život. 19 A keby nie­kto dal na svoj­ho blížneho nejakú vadu, jako urobil, tak sa mu urobí: 20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; tak, ako dal vadu na človeka, tak sa dá na neho. 21 A ten, kto by za­bil nejaké hovädo, na­hradí ho; ale ten, kto by za­bil človeka, zo­mrie bez milos­ti. 22 Jeden a ten is­tý súd vám bude; po­hos­tín bude tak súdený jako zrodený doma, lebo ja som Hospodin, váš Bôh. 23 A Mojžiš hovoril synom Iz­raelovým, aby vyviedli toho, ktorý to zlorečil, von za tábor, a ukameňovali ho. A synovia Iz­raelovi urobili tak, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi.