Evanjelický › Lukáš › 17

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Rozličné napomenutia1 Po­tom hovoril svojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody na hriech ne­prišli, ale beda tomu, skr­ze koho pri­chádzajú. 2 Lepšie mu mlyn­ský kameň za­vesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby zviedol na hriech jed­ného z tých­to maličkých. 3 Daj­te si po­zor! Ak sa tvoj brat pre­viní, po­kar­haj ho; a ak učiní po­kánie, od­pusť mu. 4 A čoby sa sedem razy cez deň pre­vinil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a po­vedal by: Kajám sa! - od­pusť mu. 5 Tu apoštolovia po­vedali Pánovi: Pris­por nám viery! 6 Od­povedal Pán: Ak máte vieru ako horčičné zrno a po­viete tej­to moruši: Vy­trh­ni sa s koreňom a pre­saď sa do mora! - po­slúch­ne vás. 7 Keď nie­kto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu po­vie: Poď hneď a sad­ni si za stôl? 8 Či mu skôr ne­povie: Pri­prav mi večeru, opáš sa a po­sluhuj mi, kým sa nenajem a ne­na­pijem, a po­tom jedz a pi aj ty? 9 Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu roz­kázal? [Ne­mys­lím!] 10 Tak aj vy, keď vy­konáte všet­ko, čo vám bolo pri­kázané, po­vedz­te: Ne­užitoční služob­níci sme! Čo sme boli po­vin­ní vy­konať, vy­konali sme. Uzdravenie desiatich malomocných11 Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorej­si dediny, stret­lo sa s Ním desať malomoc­ných mužov, ktorí za­stali zďaleka 13 a po­z­dvih­li svoj hlas, volajúc: Ježiši, Maj­stre, zmiluj sa nad na­mi! 14 Keď ich videl, po­vedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očis­tení. 15 Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a sil­ným hlasom oslavoval Boha; 16 padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš od­povedal: Či neboli očis­tení desiati? A kde sú deviati? 18 Ne­vrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba ten­to cudzinec! 19 I po­vedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa za­chránila. Príchod kráľovstva Božieho20 Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľov­stvo Božie, od­povedal im: Kráľov­stvo Božie ne­príde tak, aby to ľudia po­zorovali. 21 Ani ne­povedia: Aj­hľa, tuto alebo tam­to je! Lebo, aj­hľa, kráľov­stvo Božie je medzi vami! 22 A učeníkom po­vedal: Prídu dni, že si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale ne­uvidíte. 23 A po­vedia vám: Aj­hľa, tam, aj­hľa, tu! Nechoďte, ani sa nez­háňaj­te (za ním). 24 Lebo ako blesk, keď sa za­blýs­ka, za­svieti od jed­ných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; 25 ale prv musí mnoho tr­pieť a byť za­vr­hnutý tým­to po­kolením. 26 A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. 27 Jed­li, pili, ženili sa a vy­dávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla po­topa a za­hubila všet­kých. 28 Podob­ne, ako bolo za dňov Lótových: jed­li, pili, kupovali a predávali, sadali, stavali, 29 a v ten deň, keď Lót vy­šiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a za­hubili všet­kých: 30 tak bude aj v onen deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto v ten deň bude na streche a riad bude mať v dome, nech nezo­stupuje, aby si ho vzal, a kto na poli, nech sa tiež ne­vracia. 32 Pamätaj­te na Lótovu ženu. 33 Kto si hľadí za­chovať život, stratí ho, a kto ho stratí, za­chová si ho. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jed­nom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. 35 Dve budú spolu mlieť: jed­na bude vzatá, druhá ostane. 36 [Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane.] 37 Od­povedali Mu: Kde, Pane? A On im riekol: Kde bude telo, tam sa zhromaždia i supy.