Roháček › 2. Samuelova › 7

2. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dávid chce staväť chrám.1 A stalo sa, keď už býval kráľ vo svojom dome, a Hos­podin mu dal od­počinutia zo všet­kých strán, od všet­kých jeho ne­priateľov, 2 že po­vedal kráľ prorokovi Nátanovi: Po­zri, prosím, ja bývam v ced­rovom dome, a truh­la Božia býva medzi po­krov­cami. 3 Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všet­ko, čo je v tvojom srd­ci, lebo Hos­podin je s tebou. Odpoveď Božia.4 A stalo sa tej is­tej noci, že sa stalo slovo Hos­podinovo k Nátanovi a Hos­podin riekol takto: 5 Iď a po­vieš môj­mu služob­níkovi Dávidovi: Tak­to hovorí Hos­podin: Či mi ty vy­stavíš dom, v ktorom by som býval? 6 Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vy­viedol synov Iz­raelových z Egyp­ta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku. 7 Kadekoľvek som chodil medzi všet­kými syn­mi Iz­raelovými, či som azda voľakedy povedal slovo nie­ktorému z pokolení Iz­raelových, ktorému som pri­kázal pásť môj ľud, Iz­raela, aby som bol po­vedal: Prečo ste mi ne­vy­stavili ced­rového domu? 8 A tak teraz tak­to po­vieš môj­mu služob­níkovi, Dávidovi: Tak­to hovorí Hos­podin Zá­stupov: Ja som ťa vzal s pas­tvis­ka zpoza oviec, aby si bol voj­vodom nad mojím ľudom, nad Iz­raelom. 9 A bol som s tebou všade, kam­koľvek si išiel, a vy­hladil som všet­kých tvojich ne­priateľov zp­red tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niek­torého z tých velikánov, ktorí sú na zemi. 10 A ustanovil som svoj­mu ľudu, Iz­raelovi, mies­to a za­sadil som ho tak, že býva na svojom vlast­nom mies­te a nebude sa viacej triasť p­red svojimi ne­priateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia ne­právos­ti jako tam prv, 11 a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sud­cov nad svojím ľudom Iz­raelom, a dal som ti od­počinutia od všet­kých tvojich ne­priateľov. A k tomu ti oznamuje Hos­podin, že on, Hos­podin, učiní tebe dom. O semene Dávidovom.12 Keď sa vy­pl­nia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi ot­cami, po­stavím tvoje semeno po tebe, ktoré vy­j­de z tvoj­ho života, a upev­ním jeho kráľov­stvo. 13 Ten vy­staví môj­mu menu dom, a ja postavím pev­ne trón jeho kráľov­stva, takže bude stáť až na veky. 14 Ja mu budem ot­com, a on mi bude synom, ktorého, keby sa do­pus­til nejakej ne­právos­ti, budem tres­tať ľud­ským prútom a úder­mi synov človeka. 15 Ale moja milosť ne­uh­ne od neho, jako som urobil, aby uhla od Sau­la, ktorého som od­stránil zp­red tvojej tvári. 16 A nepod­vrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľov­stvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pev­ne až na veky.- 17 Podľa všet­kých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi. Modlitba Dávidova.18 Po­tom vošiel kráľ Dávid do stánu Božieho a po­sadil sa pred Hos­podinom a po­vedal: Kto som ja, Pane, Hos­podine, a kto je môj dom, že si ma do­viedol až sem! 19 A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, Pane, Hos­podine, takže si hovoril ešte aj o dome svoj­ho služob­níka do ďalekej budúc­nos­ti, a to na spôsob človeka, Pane, Hos­podine! 20 A čože ti má ešte viac hovoriť Dávid, keď ty pred­sa znáš svoj­ho služob­níka, Pane, Hos­podine! 21 Pre svoje slovo a podľa dob­roty svojho srd­ca činíš všet­ko toto veľké a dal si to znať svoj­mu služob­níkovi. 22 Pre­to si zvelebený, Hos­podine, Bože, lebo nie je nikoho tebe rov­ného, ani niet Boha krome teba, podľa všet­kého toho, čo sme počuli na svoje uši. 23 A kto je ako tvoj ľud, ako Iz­rael, jediný to národ na zemi, ktorý išli Bohovia, sám Bôh vykúpiť sebe za ľud a učiniť si meno (A vy­konať vám, synovia Iz­raelovi, túto tak veľkú vec! ), a p­rišiel si, ó, Bože, učiniť svojej zemi strašné veci, pred tvárou svoj­ho ľudu, ktorý si si vy­kúpil z Egyp­ta, z národov, a od jeho bohov. 24 A pev­ne si si po­stavil svoj ľud, Iz­raela, sebe za ľud až na veky. A ty, Hos­podine, stal si sa im Bohom. 25 A tak teraz, Hos­podine, Bože, slovo, ktoré si hovoril ­vzhľadom na svoj­ho služob­níka a na jeho dom, ráč postaviť tak, aby stálo až na veky, a učiň, ako si hovoril. 26 A nech je tvoje meno veľké až na veky, tým, že budú hovoriť: Hos­podin Zá­stupov je Bohom nad Iz­raelom, a dom tvoj­ho služob­níka Dávida nech je stály pred tvojou tvárou! 27 Lebo ty, Hos­podine Zá­stupov, Bože Iz­raelov, zjavil si svoj­mu služob­níkovi po­vediac: Zbudujem ti dom. Pre­to našiel tvoj služob­ník hotové svoje srd­ce po­mod­liť sa ti túto mod­lit­bu. 28 A tak teraz, Pane, Hos­podine, ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová prav­dou, keď už si hovoril svoj­mu služob­níkovi sľúbiac mu to dob­ré. 29 A teraz tedy ráč a požeh­naj dom svoj­ho služob­níka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Pane, Hos­podine, si hovoril, a z tvoj­ho požeh­nania nech je požeh­naný dom tvoj­ho služob­níka až na veky!