Roháček › Príslovia › 24

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
2 Lebo ich srd­ce mys­lí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
3 Múd­rosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
4 a známosťou sa na­plňujú komory všelijakým majet­kom, drahým a krás­nym.
5 Múd­ry muž je sil­ný, a človek známos­ti upevňuje moc.
6 Lebo múd­rym riadením budeš viesť voj­nu, a zá­chrana je vo množs­tve rad­cov.
7 Privysokými sú bláz­novi ces­ty múdrosti; v bráne ne­ot­vorí svojich úst.
8 Kto za­mýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
9 Myseľ bláz­nov­stva je hriech, a ohav­nosťou je ľuďom po­smievač.
10 Ak budeš malát­ny v deň súženia, ob­medzená bude tvoja sila.
11 Vy­tr­huj tých, ktorí sú jatí na sm­rť, a tých, ktorí sa po­tácajú na za­bitie. Či by si sa azda zdržal?
12 Keby si po­vedal: Hľa, ne­vedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srd­cia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a od­platí človekovi podľa jeho skut­ku.
13 Jedz, môj synu, med, lebo je dob­rý, a samotečený med je slad­ký tvojemu ďas­nu.
14 Tak vedz, je múd­rosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vy­ťaté.
15 Neúk­laď, bez­božný, príbyt­ku spraved­livého a nekaz mies­ta, na ktorom sa kladie v pokoji.
16 Lebo i keď sedem ráz pad­ne spraved­livý, pred­sa po­vs­tane; ale bez­božníci klesajú vo zlom.
17 Neraduj sa, keby padol tvoj ne­priateľ, a keby klesol, nech ne­plesá tvoje srd­ce,
18 aby snáď toho ne­videl Hos­podin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a od­vrátil by od neho svoj hnev.
19 Ne­hnevaj sa na zlost­níkov; nezáviď bez­božným.
20 Lebo zlý ne­má v budúcnosti nijakej od­meny; svieca bez­božných zhas­ne.
21 Boj sa Hos­podina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa ne­pleť.
22 Lebo náh­le po­vs­tane ich zkaza, a po­msta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
23 I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dob­re.
24 Kto hovorí bez­božnému: Si spraved­livý, toho budú pre­klínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
25 Ale tým, ktorí kar­hajú, to bude krás­nym, a prij­de na nich požeh­nanie dob­rého.
26 Boz­káva rty, kto od­povedá pravé slová.
27 Pri­prav svoju prácu von­ku a pri­hotov si ju na poli a po­tom budeš budovať svoj dom.
28 Nebuď sved­kom proti svoj­mu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
29 Ne­povedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; od­platím človekovi podľa jeho skut­ku.
30 Išiel som pop­ri poli lenivého muža a pop­ri vinici človeka bez roz­umu.
31 A hľa, všet­ko to bolo poras­tené pr­hľavou, jeho po­vrch bol po­krytý bod­liak­mi, a jeho kamen­ná ohrada bola zborená.
32 A ja vidiac to priložil som svoje srd­ce, videl som a vzal som si na­učenie.
33 Len trochu po­spať, trochu po­driemať, trochu založiť ruky, poležať si,
34 a prij­de po­zvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozb­rojenec.