Roháček › Príslovia › 17

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Lepší kúsok suchého ­chleba s po­kojom ako pl­ný dom na­bitých hoviad so svárom.
2 Roz­um­ný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí han­bu, a medzi brat­mi bude deliť dedičs­tvo.
3 Kot­lík strieb­ru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srd­cia, je Hospodin.
4 Zlý človek pozoruje ušima na rty ne­právos­ti, a lhár počúva na jazyk, ­pl­ný zkazy.
5 Ten, kto sa po­smieva chudob­nému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťas­tiu, nebude bez tres­tu.
6 Korunou star­cov sú synovia synov, a oz­dobou synov sú ich ot­covia.
7 Ne­sluší bláz­novi vznešená reč a prav­daže ani kniežaťu lživá reč.
8 Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa ob­ráti, darí sa mu.
9 Ten, kto pri­krýva pre­stúpenie, hľadá lás­ku; ale ten, kto ob­novuje vec, roz­lučuje priateľov.
10 Viacej pôsobí na roz­um­ného jed­no pokarhanie, ako čo by nie­kto bláz­na sto ráz nabil.
11 Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrut­ný po­sol býva po­slaný na neho.
12 Nech nadíde osirelá med­vedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláz­nov­stve.
13 Kto od­pláca zlým za dob­ré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14 Počiatok zvady je, ako keď pre­tŕha voda hať; preto prv, ako by sa roz­mohol, nechaj spor.
15 Ten, kto ospraved­lňuje bez­božného, jako i ten, kto od­sudzuje spraved­livého, obi­dvaja sú ohavnosťou Hos­podinovi.
16 Načo je kúpne v ruke bláz­na kúpiť múd­rosť, keď nemá rozumu?!
17 Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18 Človek bez roz­umu udiera na ruku, ten, kto sa za­ručuje pred svojím blížnym.
19 Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vy­vyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20 Človek krivolakého srd­ca nenaj­de dob­rého, a ten, kto je pre­vrátený čo do svoj­ho jazyka, pad­ne do zlého.
21 Ten, kto splodil spros­táka, sp­lodil ho na svoj zár­mutok, a nebude sa radovať otec bláz­na.
22 Radost­né srd­ce je výbor­ným liekom; ale zronený duch suší kos­ti.
23 Bez­božník berie ú­plat­ný dar z lona, aby zo­hnul stez­ky súdu.
24 Na tvári roz­um­ného vidieť múdrosť; ale oči bláz­na behajú až na koniec zeme.
25 Bláz­nivý syn je na mrzutosť svoj­mu ot­covi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26 Ani po­kutovať spraved­livého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úp­rim­nosť.
27 Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chlad­ného ducha, je umný muž.
28 Aj blázon, keď mlčí, býva po­važovaný za múd­reho, keď si za­pcháva svoje rty, za roz­um­ného.