Roháček › Príslovia › 15

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Krot­ká od­poveď od­vracia prch­livosť; ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.
2 Jazyk múd­rych oz­dobuje známosť; ale ús­ta bláz­nov vy­lievajú bláz­nov­stvo.
3 Oči Hos­podinove vidia na všet­kých mies­tach, hľadiac po­zorujú zlých i dob­rých.
4 Zdravý jazyk je stromom života; ale pre­vrátenosť v ňom je skrúšením ducha.
5 Blázon po­hŕda kázňou svoj­ho ot­ca; ale ten, kto za­chováva kar­hanie, nadobud­ne opatr­nos­ti.
6 V dome spravedlivého je veľký do­statok; ale v dôchod­ku bez­božného zmätok.
7 Rty múd­rych roz­sievajú známosť, ale srd­ce bláz­nov nie tak.
8 Obeť bez­božných je ohavnosťou Hos­podinovi; ale mod­lit­ba úp­rim­ných sa mu ľúbi.
9 Ohav­nosťou Hos­podinovi je cesta bez­božného; ale toho, kto sa ženie za spraved­livosťou, miluje.
10 Prís­ny trest tomu, kto opúšťa ces­tu; ten, kto nenávidí kar­hania, zo­mrie.
11 Še­ol a abad­don sú pred Hos­podinom, a prav­daže srd­cia synov človeka!
12 Ne­miluje po­smievač toho, aby ho nie­kto kar­hal; k múd­rym ne­poj­de.
13 Radost­né srd­ce ob­veseľuje tvár; ale bolesťou srd­ca je zronený duch.
14 Srd­ce roz­um­ného hľadá známosť; ale ús­ta bláz­nov sa pasú na bláz­nov­stve.
15 Všet­ky dni chudob­ného človeka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srd­ca, má vždycky hody.
16 Lepšie málo v báz­ni Hos­podinovej ako veliký po­klad a v ňom ne­pokoj.
17 Lepší po­krm zo zeliny, kde je lás­ka, ako vy­kŕmený vôl a s ním nenávisť.
18 Hnevivý človek vzbudzuje svár; ale po­malý do hnevu upokojuje spor.
19 Ces­ta leňocha je ako plot z tŕnia; ale draha úp­rim­ných je na­sypaná a urov­naná.
20 Múd­ry syn robí ot­covi radosť; ale bláz­nivý človek po­hŕda svojou mat­kou.
21 Bláz­nov­stvo je radosťou tomu, kto je bez roz­umu; ale umný muž kráča rov­no.
22 Keď neni rady, bývajú zmarené úmys­ly; ale vo množs­tve rad­cov bude stáť.
23 Človek má radosť z od­povedi svojich úst, a slovo na svoj čas, oj, aké je dob­ré.
24 Ces­tou života je rozumnému ísť hore, aby sa od­chýlil od pek­la dole.
25 Dom pyšných vy­trh­ne Hos­podin a po­staví pev­ne medzu vdovy.
26 Ohav­nosťou sú Hospodinovi myšlien­ky zlého, ale čis­tými sú mu príjemné reči.
27 Lakomec, ktorý dych­tí po zis­ku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude žiť.
28 Srd­ce spraved­livého roz­mýšľa, čo odpovedať; ale ús­ta bez­božných vy­lievajú všelijakú zlosť.
29 Hos­podin je ďaleko od bez­božných, ale mod­lit­bu spraved­livých čuje.
30 Svet­lo očí pôsobí srd­cu radosť; dob­rá zvesť do­dáva kos­tiam tuku.
31 Ucho, ktoré po­slúcha kar­hanie života, bude bývať medzi múd­rymi.
32 Ten, kto opúšťa kázeň, opo­vr­huje svojou dušou; ale ten, kto po­slúcha kar­hanie, nadobúda roz­umu.
33 Bázeň Hos­podinova je kázňou múd­ros­ti, a pred slávou ide pokora.