Roháček › Príslovia › 19

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Lepší je chudob­ný, ktorý chodí vo svojej p­ros­tote a nevine, ako ten, kto je pre­vrátených rtov a je blázon.
2 Ani vtedy, keď je duša bez známos­ti, nie je dob­re, a ten, kto náh­li nohami, hreší.
3 Bláz­nov­stvo človeka pre­vracia jeho ces­tu, a jeho srd­ce sa hnevá na Hos­podina.
4 Majetok pri­dáva mnoho priateľov; ale chudob­ný býva od­lúčený aj od svoj­ho priateľa.
5 Falošný svedok nebude bez tres­tu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, ne­uj­de.
6 Mnohí sa lichot­ne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, k­torý dáva dary.
7 Všet­ci bratia chudob­ného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.
8 Roz­umu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto os­tríha umnosť, robí to nato, aby našiel dob­ré.
9 Falošný svedok nebude bez tres­tu, a ten, kto hovorí lži, za­hynie.
10 Ne­svedčí bláz­novi roz­koš, a prav­daže ne­svedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.
11 Roz­um človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prej­sť ponad pre­vinenie.
12 Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho lás­kavosť ako rosa na bylinu.
13 Bláz­nivý syn je zkazou svoj­mu ot­covi, a ne­pres­taj­ným kvap­kaním so strechy zvady ženy.
14 Dom a majetok sú dedičs­tvom po ot­coch, ale od Hos­podina roz­um­ná žena.
15 Lenivosť ponoruje v hl­boký spánok, a ned­balá duša bude lačnieť.
16 Ten, kto os­tríha pri­kázanie, os­tríha svoju dušu; kto po­hŕda svojimi ces­tami, zo­mrie.
17 Ten, kto sa zľutováva nad chudob­ným, požičiava Hos­podinovi, a on mu od­platí jeho dob­ro­denie.
18 Káz­ni svoj­ho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho za­bil, ne­po­z­dvihuj svojej duše.
19 Človek veľkého hnevu ponesie po­kutu, lebo ak ho vy­trh­neš ešte pri­dáš.
20 Po­slúchaj radu a prij­mi kázeň, aby si bol na koniec múd­ry.
21 Mnohé úmys­ly sú v srd­ci človeka; ale rada Hos­podinova, tá ob­stojí.
22 Žiadosť človeka je pre­ukazovať svoju milosť; ale lepší je chudob­ný ako lhár.
23 Bázeň Hos­podinova je na život, a ten, k­to v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.
24 Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ús­tam jej ne­vz­tiah­ne.
25 Keď nabiješ po­smievača, hlupák sa na­učí opatr­nos­ti, a po­kar­haj roz­um­ného, porozumie známos­ti.
26 Ten, kto hubí ot­ca, núti mat­ku utekať, syn, ktorý robí han­bu a po­tupu.
27 Pre­staň, môj synu, p­res­taň poslúchať na­učenie, k­toré vedie k tomu, aby si za­blúdil od slov známos­ti.
28 Nešľachet­ný svedok beliála sa po­smieva súdu, a ús­ta bez­božných hl­cú ne­právosť.
29 Na po­smievačov sú hotové súdy a údery na chr­bát všet­kých bláznov.