Roháček › Príslovia › 20

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Víno je posmievač, opoj­ný nápoj ne­pokoj­ný, a p­reto nikto, kto blúdi v ňom, nebude múd­ry.
2 Hrôza kráľova je ako revanie mladého ľva; ten, kto vy­volá jeho hnev, hreší proti svojej duši.
3 Na česť je človekovi sedieť p­reč od sporu; ale každý blázon, k­to sa pletie.
4 Leňoch ne­orie pre zimu, a potom žiada v žat­ve, ale nieto.
5 Rada v srd­ci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vy­váži.
6 Mnohý človek sa stret­ne s mužom, ktorý mu pre­ukáže nejaké milosrdenstvo; ale ver­ného muža spoľah­livého kto naj­de?
7 Spraved­livý chodí vo svojej bez­úhon­nos­ti; blaho­slavení sú jeho synovia po ňom.
8 Kráľ sediac na súd­nej stolici roz­háňa svojimi očima všet­ko zlé.
9 Kto môže po­vedať: Očis­til som svoje srd­ce, som čis­tý od svoj­ho hriechu?
10 Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohav­nosťou Hos­podinovi.
11 Už i chlapča sa po­zná po svojich skut­koch, či je čis­té alebo či je spraved­livé jeho dielo.
12 Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil Hos­podin.
13 Ne­miluj spán­ku, aby si ne­schudob­nel; ot­vor svoje oči a na­sýť sa chleba.
14 Zlé je, zlé, hovorí ten, kto kupuje, a keď odíde, vtedy sa chváli.
15 Je zlato a množs­tvo periel; ale rty známos­ti sú drahocen­nou nádobou.
16 Vez­mi jeho rúcho, lebo sa za­ručil za cudzieho, a za cudzozem­ku, vez­mi od neho záloh.
17 Chut­ný je človekovi chlieb falše; ale po­tom sa jeho ús­ta na­pl­nia š­tr­kom.
18 Úmys­ly stoja, keď sú podop­rené radou, a múd­rym riadením veď voj­nu.
19 Pletichár túlajúc sa od­krýva tajom­stvo, a p­reto s tým, kto p­ríliš otvára svoje rty, sa ne­pleť.
20 Kto zlorečí svoj­mu ot­covi alebo svojej materi, toho svieca zhas­ne v naj­väčšej tme.
21 Dedičs­tvo nadobud­nuté na počiat­ku chvatom, nebýva na koniec požeh­nané.
22 Ne­povedz: Od­platím zlé! Očakávaj na Hos­podina, a po­môže ti.
23 Ohav­nosťou je Hos­podinovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dob­rá.
24 Od Hos­podina sú kroky muža; ale čo roz­umie človek svojej ces­te?!
25 Osíd­lom je človekovi nero­zmys­lene vy­riecť: Sväté, a po daných sľuboch vy­hľadávať.
26 Múd­ry kráľ rozp­tyľuje bez­božníkov a uvodí na nich kolo.
27 Dych človeka je sviecou Hos­podinovou, ktorá zpytuje všet­ky vnútor­nos­ti jeho života.
28 Milosť a prav­da strážia kráľa, a milosťou podopiera svoj trón.
29 Oz­dobou mláden­cov je ich sila a okrasou star­cov šediny.
30 Mod­riny rán sú liečivou masťou na zlého a údery vnútor­nos­ti života.