RoháčekPríslovia5

Príslovia

Výstraha pred cudzou ženou.1 Môj synu, nože po­zoruj na moju múd­rosť a na­kloň svoje ucho k mojej umnos­ti,
2 aby si os­tríhal obo­zret­nosť, a tvoje rty aby po­zorovaly na známosť.
3 Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ús­ta sú hladšie ako olej.
4 Ale jej koniec je hor­ký jako palina; je os­trý jako dvoj­sečný meč.
5 Jej nohy so­stupujú do smr­ti; jej kroky sa držia pek­la.
6 Len aby nejako ne­uvážila ces­ty života, jej drahy sa túlajú; ne­vie, čo robí.
7 Pre­to teraz, synovia, po­slúchaj­te ma a ne­uh­nite od rečí mojich úst.
8 Vzdiaľ svoju ces­tu od nej a ne­prib­ližuj sa ku dveriam jej domu,
9 aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrut­níkovi;
10 aby sa ne­na­sýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezos­taly v dome cudzin­ca.
11 A reval by si ku svoj­mu kon­cu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso
12 a po­vedal by si: Ej, ako som nenávidel káz­ne, a moje srd­ce po­hŕdalo káraním!
13 A ne­počúval som na hlas svojich učiteľov a ne­na­klonil som svoj­ho ucha k tým, ktorí ma učili.
14 Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, pro­stred shromaždenia a ob­ce.
Piť vodu z vlastnej cisterny, kochať sa vo vlastnej žene.15 Pi vodu zo svojej cis­ter­ny a tečúce vody zo svojej vlast­nej stud­ne.
16 Či sa budú roz­lievať tvoje pramene ta von, po uliciach po­toky vôd?
17 Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.
18 Nech je tvoj prameň požeh­naný, a raduj sa zo ženy svojej mlados­ti.
19 Jako ľúbezná laň a utešená sr­na; nech ťa opájajú jej pr­sia každého času; v jej lás­ke sa kochaj ustavične.
20 A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a p­rečo by si ob­jímal ňád­ra cudzozem­ky?
21 Lebo ces­ty človeka sú pred očima Hos­podinovými, a on váži všet­ky jeho stezy.
22 Jeho vlast­né ne­právos­ti zaj­mú bez­božného, a uviaz­ne v po­v­razoch svoj­ho hriechu.
23 On zo­mrie pre­to, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množs­tve svoj­ho bláz­nov­stva.

RoháčekPríslovia5