RoháčekPríslovia18

Príslovia

1 Ten, kto sa s­voj­myseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na od­por všet­kému, čo by pros­pelo.
2 Blázon ne­má záľuby v roz­um­nos­ti, ale iba v tom, aby sa od­krylo jeho srd­ce.
3 Keď prij­de bez­božník, prij­de aj po­hŕdanie a s ne­vážnosťou po­tupa.
4 Slová úst muža sú jako hlboké vody, roz­vod­nený po­tok prameň múd­ros­ti.
5 Nie je dob­ré hľadieť na osobu bez­božného, tak aby niek­to zohnul spraved­livého v súde.
6 Rty bláz­na vchádzajú do sporu, a jeho ús­ta volajú po úderoch.
7 Ús­ta bláz­na jeho zkazou, a jeho rty osíd­lom jeho duši.
8 Slová pletichára sú jako lahôd­ky a so­stupujú do vnútor­nos­tí života.
9 Aj ned­balý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.
10 Meno Hos­podinovo je pevnou vežou, do nej sa utečie spraved­livý a bude vy­výšený.
11 Majetok bohatého je jeho pev­ným mes­tom a jako vy­soký múr v pred­stave jeho mysli.
12 Pred skrúšením po­vyšuje sa srd­ce človeka, a pred slávou ide pokora.
13 Tomu, kto od­povedá, prv ako počul, počíta sa to za bláznovstvo a za hanbu.
14 Mužný duch znáša svoju ne­moc; ale zroneného ducha kto unesie?
15 Srd­ce roz­um­ného nadobud­ne známos­ti, a ucho múd­rych hľadá známosť.
16 Dar človeka uprie­stranňuje mu a vedie ho pred veľkých.
17 Spraved­livým sa vidí ten, k­to je prvý vo svojom spore; ale keď prij­de jeho blížny, ide mu na dno.
18 Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jed­ného od druhého.
19 Brat, urazený ne­verou, ­vzdoruje viac ako sil­né mes­to, a zvady sú jako závora hradu.
20 Život každého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa na­sýti úrody svojich rtov.
21 Sm­rť i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho ovocie.
22 Ten, k­to našiel ženu, našiel dob­ré a do­siahol priaz­ne od Hos­podina.
23 Chudob­ný hovorí po­kor­ne, p­rosiac; ale bohatý od­povedá tvrdo.
24 Človek, k­torý hľadá pri­mnoho priateľov, robí to na vlast­nú škodu; ale nie­kto milujúci pri­dŕža sa ver­nejšie ako brat.

RoháčekPríslovia18