Roháček › Príslovia › 6

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Nezaručovať sa.1 Môj synu, ak si sa za­ručil za svoj­ho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,
2 za­plietol si sa jako do osíd­la do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.
3 Učiň, učiň toto, môj synu, a vy­pros­ti sa, lebo si vošiel do ruky svoj­ho blížneho. Idi, po­kor sa a naľah­ni na svoj­ho blížneho.
4 Nedaj usnúť svojim očiam ani za­driemať svojim víčkam.
5 Vy­trh­ni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lov­ca vtákov.
Učiť sa od mravca.6 Idi k mrav­covi, leňochu; vidz jeho ces­ty a zmúd­rej.
7 On, ktorý ne­má vod­cu ani správcu ani panov­níka,
8 pri­pravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju po­travu včas žat­vy.
9 Do­kedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už po­vs­taneš zo svoj­ho spán­ku?
10 Ešte trochu po­spať, trochu po­driemať, trochu založiť ruky poležať,
11 a prij­de tvoja chudoba jako pocest­ný a tvoja núdza jako ozb­rojenec.
Človek beliálov.12 Nešľachet­ný človek beliálov, pod­liak je ten, kto chodí v pre­vrátenos­ti úst.
13 Žmur­ká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prs­tami.
14 Všelijaká pre­vrátenosť je v jeho srd­ci; vy­mýšľa zlé každého času; roz­sieva sváry.
15 Pre­to náh­le prij­de jeho zkaza; bude rých­le skrúšený, a nebude lieku.
Šestoro nenávidené. Ostríhať prikázanie, svetlo.16 Toto šes­toré nenávidí Hos­podin, a sed­moro je ohav­nosťou jeho duši:
17 vy­soké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vy­lievajú ne­vin­nú krv;
18 srd­ce, ktoré vy­mýšľa ne­pravé myšlien­ky; nohy, rých­le bežať ku zlému;
19 lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto roz­sieva rôz­nice medzi brat­mi.
20 Os­tríhaj, môj synu, pri­kázanie svoj­ho otca a ne­opus­ti na­učenia svojej mat­ky;
21 pri­viaž si ich na svoje srd­ce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svoj­ho hrd­la.
22 Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa pre­budíš, bude to rozp­rávať s tebou.
23 Lebo pri­kázanie je sviecou a nau­čenie zákona svetlom a kárania káz­ne ces­tou života,
Zlá žena; blázon, kto sa jej dotkne.24 aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlis­nos­ti jazyka cudzozem­ky.
25 Nežiadaj jej krásy vo svojom srd­ci, a nech ťa nezaj­me svojimi víčkami.
26 Lebo pre ženu smil­nicu s­chudob­neje človek až po okruh chleba, a žena, k­torá má muža, ulovuje drahú dušu.
27 Či azda môže človek vziať oheň do svoj­ho lona bez toho, aby ne­prehorelo jeho rúcho?
28 Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa ne­popálily jeho nohy?
29 Tak i ten, ktorý vchádza k žene svoj­ho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dot­knul.
30 Ne­opo­vr­hujú zlodejom, keď ukradol na­to, aby na­pl­nil svoju dušu, keď bol hlad­ný.
31 A keď sa naj­de, na­hradí sedem­násob­ne; dá hoci celý majetok svoj­ho domu.
32 No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez roz­umu; kto ide za­hubiť svoju dušu, ten to vy­koná.
33 Naj­de úder a han­bu, a jeho po­tupa nebude vy­hladená.
34 Lebo žiar­livosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň po­msty.
35 Ne­poz­rie na nijaké smier­ne ani nebude chcieť, keby si dával h­neď i množstvo darov.