RoháčekPríslovia14

Príslovia

1 Múd­ra žena buduje svoj dom, ale bláz­nivá ho borí svojimi rukami.
2 Ten, kto chodí vo svojej úp­rim­nos­ti, bojí sa Hos­podina; ale ten, ktorého ces­ty sú pre­vrátené, po­hŕda ním.
3 V ús­tach bláz­na je prút pýchy; ale múd­rych os­tríhajú ich múd­re rty.
4 Keď nieto volov, prázdne jas­le, ale mnoho dôchod­ku je v sile vola.
5 Ver­ný svedok ne­klame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.
6 Po­smievač hľadá múd­rosť, ale jej niet, a roz­um­nému je známosť ľah­ká.
7 Iď zp­red muža bláz­na, a ne­poz­náš u neho rtov známos­ti.
8 Múd­rosťou opatr­ného je rozumieť svojej ces­te, a bláz­nov­stvom nerozum­ných je lesť.
9 Bláz­nom sa po­smieva obeť za hriech; ale medzi úp­rim­nými je záľuba.
10 Srd­ce zná hor­kosť svojej duše, a do jeho rados­ti sa ne­primieša cudzí.
11 Dom bez­božných bude vy­hladený, ale stán úp­rim­ných bude rozk­vitať.
12 Nie­ktorá ces­ta je priamou pred človekom, ale jej koniec ces­tami smr­ti.
13 Aj vo smiechu bolieva srd­ce, a po nej, po rados­ti, býva zármutok.
14 Svojich ciest sa na­sýti ten, kto sa od­vrátil srd­com od Boha, a dob­rý človek sa vzdiali od neho.
15 Hlúpy verí každému slovu; ale opatr­ný roz­umie svoj­mu kroku.
16 Múd­ry sa bojí a od­stúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.
17 Prud­ký človek sa do­púšťa bláz­nov­stva, a človek, ktorý vy­mýšľa zlé, bude nenávidený.
18 Hlúpi dedia bláz­nov­stvo; ale opatr­ní budú korunovaní známosťou.
19 Zlí sa budú musieť zo­hnúť pred dob­rými a bez­božníci pri bránach spraved­livého.
20 I svoj­mu blížnemu býva nenávidený chudob­ný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.
21 Ten, kto po­hŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blaho­slavený.
22 Či azda neb­lúdia tí, ktorí vy­mýšľajú zlé? Ale milosť a prav­da bude tým, ktorí smýšľajú dob­ré.
23 Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.
24 Korunou múd­rych je ich bohat­stvo, a bláznovstvom nerozum­ných je bláz­nov­stvo.
25 Prav­divý svedok vy­tr­huje duše; ale ľs­tivý hovorí všelijakú lož.
26 V báz­ni Hos­podinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.
27 Bázeň Hos­podinova je prameňom života vy­hnúť sa osíd­lam smr­ti.
28 Vo množs­tve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.
29 Človek, po­malý do hnevu, má mnoho roz­umu; ale prch­ký prejavuje bláz­nov­stvo.
30 Životom každého tela je zdravé srd­ce; ale hnisom v kostiach je závisť.
31 Ten, kto utis­kuje chudob­ného, po­tupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad bied­nym.
32 Vo svojom nešťas­tí býva porazený bez­božný; ale spraved­livý sa nadeje i vo svojej smr­ti.
33 V srd­ci roz­um­ného od­počíva múd­rosť, a to, čo je vo vnútor­nos­tiach bláz­nov, sa po­zná.
34 Spraved­livosť vy­vyšuje národ; ale hriech je potupou národom.
35 Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prch­livosť bude údelom tomu, kto robí han­bu.

RoháčekPríslovia14