RoháčekMarek9

Marek

Evanjelium podľa Mareka

Neokúsia smrti.1 A hovoril im: Ameň vám hovorím, že sú nie­ktorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí ne­okúsia smr­ti, do­kiaľ ne­uvidia kráľov­stva Božieho, prišlého v moci. Pán sa premení na vrchu.2 Po­tom po šies­tich dňoch po­volal Ježiš so sebou Pet­ra, Jakoba a Jána a vy­viedol ich na vy­soký vrch osobit­ne, samot­ných. A pre­menil sa pred nimi, 3 i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi ne­môže vy­bieliť. 4 A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom, a shovárali sa s Ježišom. 5 Vtedy od­povedal Peter a riekol Ježišovi: Rab­bi, dob­re nám je tu byť; urob­me tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. 6 Lebo ne­vedel, čo by mal hovoriť, pre­tože boli veľmi poľakaní. 7 A po­vs­tal ob­lak, za­tôňujúci ich, a hlas prišiel z ob­laku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvaj­te! 8 A razom, ob­zrúc sa do­okola, ne­videli viacej ni­koho, iba samého Ježiša so sebou. 9 A keď schádzali s vr­chu, pri­kázal im, aby ni­komu nerozp­rávali o tom, čo videli, iba v­raj až po­tom, keď vstane Syn človeka z mŕt­vych. 10 A držali to slovo u seba do­pytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕt­vych. 11 A opýtali sa ho a riek­li: Zákon­níci hovoria, že Eliáš musí prij­sť prv. - 12 A on im po­vedal: Eliáš prav­da prij­de prv a na­praví všet­ko. A jako je na­písané o Synovi človeka, že musí mnoho tr­pieť a byť za­vr­hnutým? 13 Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom na­písané. Pán uzdraví posadlého.14 A keď prišli k učeníkom, videli veľký zá­stup okolo nich a zákon­níkov do­hadovať sa s nimi. 15 A hneď celý zá­stup, keď ho uvideli, preľak­li sa a pri­beh­núc po­zdravili ho. 16 A opýtal sa ich, (tých zákon­níkov): Čo sa s nimi do­hadujete? 17 A jeden zo zá­stupu mu od­povedal: Učiteľu, do­viedol som k tebe svoj­ho syna, ktorý má ne­mého ducha, 18 a kdekoľvek ho po­chytí, tr­há ho, a idú mu peny, šk­rípe zubami a schne. A po­vedal som tvojim učeníkom, žeby ho vy­hnali, ale ne­vládali. 19 A on im od­povedal a riekol: Ó, ne­veriace po­kolenie, do­kiaľ budem s vami? ! Do­kiaľ vás ponesiem? ! Pri­veďte ho ku mne! 20 A pri­vied­li ho k ne­mu. A keď ho uvidel, hneď ním lom­coval duch, a padol na zem, váľal sa a penil. 21 A opýtal sa jeho ot­ca: Jako dáv­no je od­vtedy, ako sa mu to stalo? A on po­vedal: Od detin­stva. 22 A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho za­hubil. Ale ak môžeš niečo, po­môž nám zľutujúc sa nad na­mi. 23 Ale Ježiš mu po­vedal: Ach, to ak môžeš! Všet­ko je možné veriacemu! 24 Tu hneď skríkol otec mláden­ca so sl­zami a po­vedal: Verím, Pane; po­môž mojej ne­vere! 25 A keď videl Ježiš, že sa sbieha zá­stup, po­kar­hal nečis­tého ducha a po­vedal mu: Duchu, ne­mý a hluchý, ja ti roz­kazujem, vy­j­di z neho a viacej ne­voj­deš do neho! 26 A kričiac a veľmi ním lom­cujúc vy­šiel, a m­ládenec bol ako mŕt­vy, takže mnohí hovorili, že zo­mrel. 27 Ale Ježiš ho chopil za ruku, po­z­dvih­nul ho, a vstal. 28 A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobit­ne: Prečo sme ho my ne­moh­li vy­hnať? 29 A po­vedal im: Toto po­kolenie ne­môže vy­j­sť nijakým činom, iba mod­lit­bou a pôs­tom. Pán po druhé predpovedá svoje utrpenie.30 Po­tom vy­šli ztadiaľ a išli po­mimo cez Galileu, a nech­cel, aby to niekto zvedel, 31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vy­daný do rúk ľudí, a za­bijú ho. No, keď ho za­bijú, tretieho dňa vstane z mŕt­vych. 32 Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa. Pán učí pokore.33 A prišli do Kafar­nau­ma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to roz­mýšľali medzi sebou na ces­te? 34 Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ces­te o tom, ktorý je väčší. 35 A sad­núc si za­volal dvanás­tich a po­vedal im: Ak chce nie­kto byť pr­vým, bude od všet­kých naj­po­sled­nejším a všet­kých služob­níkom. 36 Po­tom vzal dieťa, po­stavil ho do pro­stred­ku medzi nich a vez­múc ho na ramená po­vedal im: 37 Ktokoľvek by prijal jed­no z takých­to detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma po­slal. Pán učí znášanlivosti.38 A Ján mu po­vedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vy­háňa démonov a ktorý nechodí s na­mi, a zbraňovali sme mu to, pre­tože nechodí s na­mi. 39 Ale Ježiš po­vedal: Neb­ráňte mu, lebo nieto ni­koho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť. 40 Pre­tože kto nie je proti nám, je za nás. 41 Lebo ktokoľvek by vás po­három vody na­pojil v mojom mene, pre­tože ste Kris­tovi, ameň vám hovorím, že ne­stratí svojej od­platy. Radšej utratiť ruku i nohu ako hrešiť.42 A ktokoľvek by po­horšil jed­ného z tých­to maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlyn­ský kameň za­vesený okolo šije, a bol hodený do mora. 43 A keby ťa po­horšovala tvoja ruka, od­tni ju; lepšie ti je voj­sť do života bez­rukému, než aby si mal dve ruky a od­išiel do pek­la, do toho ne­uhasiteľného ohňa, 44 kde ich červ nezomiera, a oheň nehas­ne. 45 A keby ťa po­horšovala tvoja noha, od­tni ju; lepšie ti je voj­sť do života bez­nohému, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pek­la, do toho ne­uhasiteľného ohňa, 46 kde ich červ nezomiera, a oheň nehas­ne. 47 A keby ťa po­horšovalo tvoje oko, vy­lúp ho; lepšie ti je voj­sť do kráľov­stva Božieho jed­no­okému, než aby si mal dve oči a bol hodený do oh­nivého pek­la, 48 kde ich červ nezomiera, a oheň nehas­ne. Soľ.49 Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou. 50 Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala ne­slanou, čím ju osolíte? Maj­te soľ v sebe a maj­te po­koj medzi sebou!

RoháčekMarek9