RoháčekMarek4

Marek

Evanjelium podľa Mareka

Pán učí pri mori. Rozsievač.1 A zase za­počal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zá­stup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zá­stup bol pri mori na zemi. 2 A učil ich mnohému v podoben­stvách a hovoril im vo svojom učení: 3 Počuj­te! Hľa, vy­šiel roz­sievač, aby roz­sieval. 4 A stalo sa v tom, ako roz­sieval, že jed­no pad­lo vedľa ces­ty. A prileteli nebes­kí vtáci a sozobali ho. 5 A iné pad­lo na skal­naté miesto, kde ne­malo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo ne­malo hl­bokos­ti zeme. 6 Ale keď vy­šlo sl­n­ce, vy­horelo a pre­to, že ne­malo koreňa, vy­sch­lo. 7 A zase iné pad­lo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užit­ku. 8 A opät iné pad­lo do dob­rej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a ras­túc, a donies­lo nie­ktoré trid­sať, nie­ktoré šesťdesiat a nie­ktoré sto. 9 A hovoril im: Kto má uši na­to, aby počul, nech počuje! 10 A keď bol sám, opýtali sa ho tí, k­torí boli okolo neho, s tými dvanás­timi, na tie podoben­stvá. 11 A po­vedal im: Vám je dané po­znať tajom­stvo kráľov­stva Božieho; ale tam­tým von­ku deje sa všet­ko v podoben­stvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale ne­videli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa as­náď ne­ob­rátili, a od­pus­tily by sa im hriechy. 13 A rečie im: Či nerozumiete tomu podoben­stvu? A jakože potom porozumiete všet­kým podoben­stvám? 14 Roz­sievač seje slovo. 15 A toto sú tí vedľa ces­ty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vy­níma slovo, vsiate v ich srd­ciach. 16 A podob­ne sú tí, ktorí sa sejú na skal­natých mies­tach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17 lež ne­majú v sebe koreňa, ale sú dočas­ní; a potom, keď na­stane súženie alebo prena­sledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19 ale staros­ti tohoto sveta a zvod bohat­stva a iné žiados­ti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užit­ku. 20 A zase tamtí, ktorí sťa na dob­rej zemi sú po­siati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: nie­ktoré trid­sať, nie­ktoré šesťdesiat a nie­ktoré sto. Svieca. Zem rodí sama od seba. Horčičné zrno.21 A vravel im: Či azda ide svieca na­to, aby ju po­stavili pod nádobu alebo pod po­steľ a či nie na­to, aby ju po­stavili na sviet­nik? 22 Lebo nič nie je tak skryté, čo by ne­malo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vy­šlo na javo. 23 Ak má nie­kto uši na­to, aby počul, nech počuje! 24 A vravel im: Vidz­te, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude od­merané a pri­dané bude vám počúvajúcim. 25 Lebo kto má, tomu bude dané, a kto ne­má, od toho sa vez­me i to, čo ne­má. 26 A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem 27 a spával by a vstával vod­ne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rást­lo, že sám ne­vie ako; 28 lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, po­tom klas a potom pl­né ovocie v klase. 29 A keď do­zreje plod, hneď pošle srp, lebo sa do­stanovila žat­va. 30 A vravel: Čomu máme pri­podob­niť kráľov­stvo Božie? Alebo jakým podoben­stvom ho máme zo­braziť? 31 Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa po­seje na zem, je menšie od všet­kých semien, ktoré na zemi; 32 ale keď sa za­seje, vzchádza a býva väčšie od všet­kých zelín a ženie veliké letoras­ty, takže pod jeho tôňou môžu si nebes­kí vtáci robiť hniez­da. 33 A mnohými takými podoben­stvami im hovoril slovo, tak ako moh­li počuť. 34 No, bez podoben­stva im nehovoril, ale osobit­ne vy­kladal svojim učeníkom všet­ko. Pán utíši more.35 A riekol im toho dňa, keď bol večer: Prej­dime na druhú stranu! 36 A zanechajúc zá­stup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode. 37 Vtedy po­vs­tala veliká búr­ka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až na­plňovala. 38 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zo­budili ho a po­vedali mu: Učiteľu, či ned­báš, že hynieme? 39 A pre­budiac sa po­kar­hal vietor a po­vedal moru: Mlč, umĺk­ni! A pre­stal vietor, a na­stalo veľké ticho. 40 A po­vedal im: Čo ste takí bojaz­liví? Či ešte ne­máte viery? 41 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je ten­to, že ho i vietor i more po­slúchajú?!

RoháčekMarek4