RoháčekMarek14

Marek

Evanjelium podľa Mareka

Žena pomaže Pána pri večeri u Šimona Malomocného.1 A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A naj­vyšší kňazi a zákon­níci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a za­bili. 2 Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu. 3 A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomoc­ného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabas­trovú nádobu nardovej mas­ti, pravej a veľmi drahej, a roz­bijúc alabas­trovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu. 4 Ale boli nie­ktorí prítomní, ktorí sa mr­zeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata mas­ti? 5 Lebo toto sa moh­lo predať za viac ako za tri­sto denárov, a moh­lo sa dať chudob­ným. A hnevom sa ob­rátili na ňu. 6 Ale Ježiš po­vedal: Nechaj­te ju! Načo ju trápite? Dob­rý skutok vy­konala na mne. 7 Lebo veď chudob­ných máte vždyc­ky so sebou a keď chcete, môžete im dob­re činiť; ale mňa ne­máte vždyc­ky. 8 Ona, čo moh­la, vy­konala: pred­išla po­mazať moje telo k po­hrabu. 9 No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zves­tované toto evan­jelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozp­rávať na jej pamiat­ku. Judáš zrádza.10 A Judáš Iškari­ot­ský, jeden z tých dvanás­tich, od­išiel k naj­vyšším kňazom, aby im ho zradil. 11 A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhod­ne zradil. Pán jie baránka.12 A v pr­vý deň nek­vasených chlebov, keď za­bíjavali barán­ka, po­vedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc pri­hotovili, aby si jedol barán­ka? 13 Vtedy po­slal dvoch zo svojich učeníkov a po­vedal im: Iďte do mes­ta, a stret­ne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody, iďte za ním. 14 A kdekoľvek voj­de, po­vedz­te tam domácemu pánovi: Učiteľ ti od­kazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť barán­ka so svojimi učeník­mi? 15 A on vám ukáže velikú vr­ch­nú dvoranu, očalúnenú a hotovú, tam nám pri­hotov­te. 16 A jeho učeníci vy­šli a prišli do mes­ta a našli tak, ako im po­vedal, a pri­hotovili barán­ka. 17 Po­tom večer prišiel s dvanás­timi. 18 A keď sedeli za stolom a jed­li, po­vedal Ježiš: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí, ktorý jie so mnou. 19 A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tiež: Či azda ja? 20 A on od­povedal a riekol im: Jeden z dvanás­tich, ktorý si so mnou máča do misy. 21 A Syn človeka síce ide, jako je na­písané o ňom, ale beda tomu človekovi, skr­ze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil. 22 A keď jed­li, vzal Ježiš chlieb a keď bol dob­rorečil, lámal a dával im a po­vedal: Vez­mite, jedz­te, toto je moje telo. 23 Po­tom vzal kalich a poďakujúc dal im, a pili z neho všet­ci. 24 A po­vedal im: Toto je moja tej novej sm­luvy krv, ktorá sa vy­lieva za mnohých. 25 Ameň vám hovorím, že už viac ni­kdy nebudem piť z plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľov­stve Božom. 26 A za­spievajúc pieseň vy­šli na Olivový vrch. 27 A Ježiš im po­vedal: Všet­ci sa na mne po­horšíte tej­to noci, lebo je na­písané: Biť budem pas­tiera, a roz­pŕch­nu sa ov­ce. 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee. 29 Vtedy mu po­vedal Peter: Aj keby sa všet­ci po­horšili, ale nie ja. 30 A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tej­to noci, prv než dva razy za­spieva kohút, tri razy ma za­prieš. 31 Ale on nad­mier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zo­mrieť, ni­kdy ťa nezap­riem. Tak podob­ne aj všet­ci os­tat­ní vraveli. Pán sa modlí v Getsémane.32 Po­tom prišli na po­zemok, ktorého meno je Get­sémane. A po­vedal svojim učeníkom: Po­seďte tu, kým sa ne­pomod­lím. 33 A pojal so sebou Pet­ra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi tesk­niť. 34 A po­vedal im: Moja duša je smut­ná až na sm­rť. Zo­staňte tu a bdej­te. 35 A po­odíduc trochu do­predu pad­nul na zem a mod­lil sa, žeby, ak je v­raj možné, od­išla od neho tá hodina. 36 A hovoril: Ab­ba, Otče, tebe je všet­ko možné, od­nes odo mňa ten­to kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty. 37 Po­tom prišiel a našiel ich spať. A po­vedal Pet­rovi: Šimone, spíš? Či si ne­vládal bdieť jed­nu hodinu? 38 Bdej­te a mod­lite sa, aby ste ne­vošli do po­kušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé. 39 A zase od­išiel a mod­lil sa hovoriac tie is­té slová. 40 A keď sa na­vrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly ob­tiažené, a ne­vedeli, čo by mu mali od­povedať. Pán zradený, mládenec prenasledovaný.41 A prišiel po tretie a po­vedal im: Teraz už spite a od­počívaj­te! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Hľa, je blíz­ko ten, ktorý ma zrádza. 43 A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z tých dvanás­tich, a s ním veliký zá­stup, s mečami a kyjami, od naj­vyšších kňazov, od zákon­níkov a od starších. 44 A jeho zrad­ca im bol dal znamenie po­vediac: Ktorého boz­kám, ten je; jmite ho a od­veďte opatr­ne. 45 A keď prišiel, hneď pri­stúpil k nemu a po­vedal: Rab­bi, rab­bi! A zboz­kával ho. 46 A oni položili na neho svoje ruky a jali ho. 47 A jeden, ktorýsi z tých, ktorí tam stáli, vy­tasil meč a uderil sluhu naj­vyššieho kňaza a odťal mu ucho. 48 A Ježiš od­povedal a riekol im: Ako na lot­ra ste vy­šli s mečami a kyjami, aby ste ma sob­rali. 49 Deň po dni som bol u vás v chráme učiac, a nejali ste ma. Ale aby sa na­pl­nily pís­ma. 50 Vtedy ho všet­ci opus­tili a utiek­li. 51 A nejaký mládenec išiel za ním, od­iaty ľanovým rúchom po holom tele, a chytili ho mláden­ci. 52 Ale on zanechajúc rúcho utiekol na­hý. Kňazi a vysoká rada hľadajú svedoctvo proti Pánovi.53 A od­vied­li Ježiša k naj­vyššiemu kňazovi. A sišli sa k nemu všet­ci naj­vyšší kňazi a starší a zákon­níci. 54 A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora naj­vyššieho kňaza a sedel spolu so sluhami a hrial sa pri svet­le ohňa. 55 A naj­vyšší kňazi a celá vy­soká rada hľadali svedoc­tvo proti Ježišovi, aby ho vy­dali na sm­rť, ale nenašli. 56 Lebo mnohí lživo svedčili proti ne­mu, ale tie ich svedoctvá neboly rov­naké. 57 A ktorísi po­vs­tali a svedčili falošne proti nemu a vraveli: 58 My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím ten­to chrám, urobený rukami, a za tri dni vy­stavím iný, nie rukami urobený. 59 Ale ani tak­to nebolo ich svedoc­tvo rov­naké. 60 Po­tom vstal naj­vyšší kňaz do pro­stred­ku a opýtal sa Ježiša: Či nič ne­od­povedáš? Čo títo svedčia proti tebe? 61 Ale on mlčal a ne­od­povedal ničoho. Opät sa ho opýtal naj­vyšší kňaz a po­vedal mu: Či si ty Kris­tus, Syn toho Požeh­naného? 62 A Ježiš po­vedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a pri­chádzať s nebes­kými ob­laky. 63 Vtedy roz­tr­hol naj­vyšší kňaz svoje rúcho a po­vedal: Čo ešte po­trebujeme sved­kov? 64 Počuli ste to rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni všet­ci ho od­súdili, že je vin­ný smr­ti. 65 A nie­ktorí začali pľuvať na neho, za­krývať jeho tvár a po­hlav­kovať ho a hovoriť mu: Prorokuj! A pre­vzali ho sluhovia bijúc ho palicami. Peter zaprie svojho Pána.66 A keď bol Peter dole na dvore, prišla jed­na z dievok naj­vyššieho kňaza 67 a vidiac Pet­ra zo­hrievať sa po­zrela na neho a riek­la: Aj ty si bol s tým Nazarej­ským Ježišom. 68 Ale on za­prel a po­vedal: Ne­viem ani nerozumiem, čo ty hovoríš. A vy­šiel von na predo­dvorie, a kohút za­spieval. 69 A dievčina, vidiac ho, zase začala hovoriť tým, ktorí tam stáli: Ten­to je z nich. 70 Ale on znova za­pieral. A po malej ch­víli zase tí, ktorí tam stáli, vraveli Pet­rovi: Ba skutočne si z nich, lebo aj si Galilean, aj tvoja reč je podob­ná. 71 Ale on sa začal kl­núť a pri­sahať, vraj ne­znám človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď za­spieval kohút po druhé. Vtedy sa roz­pamätal Peter na slovo, ktoré mu po­vedal Ježiš, že prv než kohút dva razy za­spieva, tri razy ma za­prieš. A vy­j­dúc rých­le von plakal.

RoháčekMarek14