RoháčekMarek10

Marek

Evanjelium podľa Mareka

O rozvode.1 A vstanúc od­tiaľ prišiel do Jud­ského kraja cez Zajor­dánie. A zase sa sišly k nemu zá­stupy, a jako mal obyčaj zase ich učil. 2 Vtedy pri­stúpili k nemu farizeovia a opýtali sa ho, či smie muž pre­pus­tiť s­voju ženu, po­kúšajúc ho. 3 A on od­povedal a riekol im: Čo vám pri­kázal Mojžiš? 4 A oni po­vedali: Mojžiš do­volil na­písať roz­vod­ný list a pre­pus­tiť. 5 A Ježiš od­povedal a riekol im: Pre tvrdo­sť vášho srd­ca vám na­písal to pri­kázanie, 6 ale od počiat­ku stvorenia ich učinil Bôh mužom a ženou. 7 Pre­to opus­tí človek svoj­ho otca i mať a bude sa pri­dŕžať svojej ženy. 8 A tí dvaja budú jed­no telo, takže už nie sú dvoje, ale jed­no telo. 9 Čo tedy Bôh spojil, človek nech neroz­lučuje! 10 Po­tom v dome sa ho zase opýtali jeho učeníci o tej veci. 11 A po­vedal im: Ktokoľvek by pre­pus­til svoju ženu a vzal by si za ženu inú, do­púšťa sa pri nej cudzoložs­tva; 12 a keby žena pre­pus­tila svoj­ho muža a vy­dala by sa za iného, cudzoloží. Pán žehná deti.13 A donášali mu dieťat­ká, aby sa ich dotýkal. Ale učeníci do­hovárali tým, ktorí ich donášali. 14 No, keď to videl Ježiš, ne­mile to niesol a po­vedal im: Nechaj­te dieťat­ká ísť ku mne a neb­ráňte im, lebo takých je kráľov­stvo Božie. 15 Ameň vám hovorím: Kto by ne­prijal kráľov­stva Božieho jako dieťa, ne­voj­de ni­kdy do neho. 16 A bral ich na ramená, vzkladal na ne ruky a žeh­nal ich. Bohatý mládenec.17 A keď vy­chádzal na ces­tu, pri­behol nejaký m­ladý človek, k­torý padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Dob­rý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obd­ržal večný život? 18 A Ježiš mu po­vedal: Prečo ma zo­vieš dob­rým? Ni­kto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. 19 A prikázania vieš: Nez­cudzoložíš, nezabiješ, ne­uk­rad­neš, ne­povieš falošného svedoc­tva, ne­olúpiš nikoho, cti svoj­ho otca i s­voju mať! 20 A on mu po­vedal: Učiteľu, to všet­ko som za­choval od svojej mlados­ti. 21 Vtedy Ježiš po­zrúc na neho za­miloval si ho a po­vedal mu: Jed­no ti chýba: iď, predaj všet­ko, čo máš, a daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebi a vez­mi kríž, poď a na­sleduj ma! 22 Ale on sa za­rmútil nad tým slovom a od­išiel smut­ný, lebo mal mnoho majet­ku. 23 A Ježiš ob­zrúc sa do­okola po­vedal svojim učeníkom: Ako ne­snad­ne voj­dú do kráľov­stva Božieho tí, ktorí majú majet­ky! 24 A učeníci sa desili nad jeho slovami. Ale Ježiš zase od­povedal a riekol im: Deti, jako ne­snad­ne je voj­sť do kráľov­stva Božieho tým, ktorí dúfajú v majetok! 25 Ľahšie je veľb­lúdovi prej­sť cez ihel­né ucho ako bohatému voj­sť do kráľov­stva Božieho. 26 A oni prenáram­ne žas­li a hovorili jeden druhému: A kto potom môže byť spasený? 27 A Ježiš po­zrel na nich a po­vedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všet­ko možné. 28 Vtedy mu začal hovoriť Peter: Hľa, my sme opus­tili všet­ko a išli sme za tebou -. 29 A Ježiš od­povedal a riekol: Ameň vám hovorím, že nieto ni­koho, kto opus­til dom alebo bratov alebo ses­try alebo otca alebo mať alebo ženu alebo deti alebo polia pre mňa a p­re evanjelium, 30 aby teraz, v tom­to čase, nedos­tal sto ráz toľko domov a bratov a ses­tier a materí a detí a polí, s prena­sledovaním a v budúcom veku večného života. 31 Ale mnohí pr­ví budú po­sled­ní a po­sled­ní pr­ví. Pán po tretie oznamuje svoje utrpenie.32 A boli na ces­te idúc hore do Jeruzalema, a Ježiš išiel pop­red­ku pred nimi, a oni sa desili a idúc za ním báli sa. Vtedy si opät pojal tých dvanás­tich a začal im hovoriť, čo sa mu má pri­hodiť. 33 Hľa, vraj, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vy­daný naj­vyšším kňazom a zákon­níkom, a od­súdia ho na sm­rť a vy­dajú ho po­hanom, 34 a budú sa mu po­smievať, budú ho bičovať a budú pľuvať na neho a za­bijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕt­vych. Zebedeovi synovia.35 A pri­stúpili k nemu Jakob a Ján, synovia Zebede­ovi, a po­vedali mu: Učiteľu, chceme, žeby si nám učinil, za čokoľvek by sme ťa pop­rosili. 36 A on im riekol: Čo chcete, aby som vám učinil? 37 A oni mu po­vedali: Daj nám, aby sme jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku sedeli v tvojej sláve. 38 Ale Ježiš im riekol: Ne­viete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, a po­krs­tiť sa krs­tom, ktorým sa ja krs­tím? 39 A oni mu po­vedali: Môžeme. A Ježiš im riekol: Kalich, prav­da, ktorý ja pijem, piť budete, i krs­tom, ktorým sa ja krs­tím, po­krs­tení budete; 40 ale dať sedieť po mojom pravom alebo po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pri­pravené. 41 Keď to počuli tí desiati, začali sa mr­zieť na Jakoba a na Jána. 42 Ale Ježiš pri­volajúc si ich po­vedal im: Viete, že tí, ktorí sa zdajú vlád­nuť nad národami, panujú nad nimi, a ich velikí pre­vádzajú nad nimi moc. 43 Nie tak bude medzi vami; ale ktokoľvek by chcel byť velikým medzi vami, bude vaším služob­níkom; 44 a ktokoľvek by chcel byť medzi vami pr­vým, bude všet­kých sluhom. 45 Lebo veď ani Syn človeka ne­prišiel na­to, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu jako výkupné za mnohých. Slepý Bartimeus.46 Po­tom prišli do Jericha. A keď vy­chádzal z Jericha i jeho učeníci i veľký zá­stup s nimi, sedel pri ces­te Time­ov syn, slepý Bar­time­us, a žob­ral. 47 A keď počul, že je to Ježiš Nazarej­ský, začal kričať a hovoriť: Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 48 A mnohí mu do­hovárali, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 49 Vtedy po­stál Ježiš a kázal ho za­volať. A za­volali slepého a vraveli mu: Dúfaj, vstaň, volá ťa. 50 A on od­hodiac svoj plášť vy­skočil a išiel k Ježišovi. 51 A Ježiš od­povedal a riekol mu: Čo chceš, aby som ti učinil? A slepý mu po­vedal: Rab­búni, žeby som videl. 52 Vtedy mu po­vedal Ježiš: Iď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď pre­zrel a išiel tou cestou za Ježišom.

RoháčekMarek10