RoháčekMarek5

Marek

Evanjelium podľa Mareka

Posadlý v Gadare.1 A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov. 2 A jako vy­šiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečis­tom duchu, 3 ktorý to človek mal svoje obyd­lie v hroboch, a už ho ani reťazami ne­mohol ni­kto viacej po­viazať, 4 pre­tože bol čas­to po­viazaný putami na nohách a reťazami a roz­tr­hal reťazi a putá polámal, a ni­kto ho ne­vládal skrotiť. 5 A vždyc­ky, vod­ne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi. 6 A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a po­klonil sa mu 7 a skrík­nuc velikým hlasom po­vedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Naj­vyššieho Boha! Za­väzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma ne­trápil! 8 Lebo mu hovoril: Vy­j­di z človeka, nečis­tý duchu! 9 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A po­vedal mu: Legi­on mi je meno, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi ho prosil, žeby ich ne­posielal preč z toho kraja. 11 A bolo tam na svahu vr­chu veliké stádo svíň, pasúce sa. 12 A prosili ho všet­ci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. 13 A Ježiš im hneď do­volil. Vtedy vy­šli nečis­tí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a po­topily sa v mori. 14 A tí, ktorí ich pás­li, utiek­li a oznámili to v mes­te i v domoch v poli. A vy­šli vidieť, čo sa to stalo. 15 A prišli k Ježišovi a videli po­sad­lého, že sedí a je od­iaty a má zdravý roz­um, ten ktorý to bol mal ten legi­on, a báli sa. 16 A tí, ktorí to videli, rozp­rávali im, ako sa to stalo tomu po­sad­lému, aj o tých sviniach. 17 A začali ho prosiť, žeby od­išiel z ich kraja. 18 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten pred­tým po­sad­lý, žeby bol s ním. 19 No, Ježiš ho nenechal, ale mu po­vedal: Idi do svoj­ho domu ku svojim a zves­tuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou. 20 A od­išiel a začal hlásať v Desaťmes­tí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všet­ci sa divili. Žena, trpiaca na krvotok. Jairova dcéra.21 A keď sa pre­plavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zá­stup, a bol pri mori. 22 A hľa, prišiel jeden z pred­stavených synagógy, menom Jai­rus, a keď ho videl, padol k jeho nohám 23 a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila. 24 A od­išiel s ním. A išiel za ním veliký zá­stup, a tlačili ho zo všet­kých strán. 25 Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov 26 a mnoho vy­tr­pela od mnohých lekárov a po­trovila všet­ko svoje imanie, a nič jej to nebolo po­moh­lo, lež ešte bola prišla do horšieho; 27 tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zá­stupe od­zadu a dot­kla sa jeho rúcha, 28 lebo si bola po­vedala: Ak sa len jeho rúcha dot­knem, budem uzdravená. 29 A hneď vy­schol prameň jej kr­vi, a pocítila na tele, že je uzdravená od s­vojej choroby. 30 A Ježiš hneď po­znal v sebe, že vy­šla z neho moc, a ob­rátiac sa v zá­stupe vravel: Kto sa dot­knul mojeho rúcha? 31 A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zá­stup tlačí zo všet­kých strán, a hovoríš: Kto sa ma dot­knul? 32 Ale on sa ohliadal do­okola, aby videl tú, ktorá to urobila. 33 A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a pad­la pred ním a po­vedala mu celú prav­du. 34 A on jej po­vedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v po­koji a buď zdravá a pros­tá svojej choroby. 35 A kým on ešte hovoril, tu prišli od pred­staveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa? 36 Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď po­vedal pred­stavenému synagógy: Neboj sa, len ver! 37 A nedal ni­komu ísť za sebou, iba Pet­rovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobov­mu bratovi. 38 A prišli do domu pred­staveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi, 39 a voj­dúc po­vedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezom­relo, ale spí. 40 A vy­smievali ho. No, on vy­ženúc všet­kých pojal otca dieťaťa i mat­ku i tých, k­torí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa. 41 A uchopiac ruku dieťaťa po­vedal mu: Talit­ha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčat­ko, tebe hovorím, vstaň! 42 A dievčat­ko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žas­li prenáram­ne. 43 A veľmi im pri­kázal, aby sa toho ni­kto nedoz­vedel. A po­vedal, aby jej dali jesť.

RoháčekMarek5