RoháčekMarek6

Marek

Evanjelium podľa Mareka

Pánom pohŕdli v jeho domove.1 Po­tom vy­šiel od­tiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním. 2 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žas­li a hovorili: Od­kiaľ to ten­to má? A jaká je to múd­rosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skr­ze jeho ruky? 3 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho ses­try tu u nás? A po­horšovali sa na ňom. 4 A Ježiš im po­vedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuz­nými a vo svojom dome. 5 A ne­mohol tam učiniť nijaký div, krome čo na nie­koľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich. 6 A podivil sa ich ne­vere. A chodil vôkol po mes­tečkách a učil. Vyslanie apoštolov.7 A po­volal si k sebe tých dvanás­tich a začal ich po­sielať po dvoch a dával im moc nad nečis­tými duchami 8 a pri­kázal im, aby neb­rali ničoho na ces­tu krome samej palice, ani kap­sy ani chleba ani peňazí do opas­ku, 9 ale aby mali sandále pod­viazané a aby ne­ob­liekali dvoje sukieň. 10 A hovoril im: Kdekoľvek voj­dete do domu, tam os­taňte, do­kiaľ vôbec odtiaľ ne­vyj­dete. 11 A ktoríkoľvek by vás ne­prijali ani vás nech­celi počuť, idúc od­tiaľ vy­tras­te i ten prach zpod svojich nôh im na svedoc­tvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súd­ny deň ako tomu mes­tu. 12 Vtedy vy­šli a kázali, aby činili po­kánie. 13 A vy­háňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali. Rozličná mienka o Pánovi.14 A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo vše­obec­ne známym) a hovoril: Ján Krs­titeľ vstal z mŕt­vych, a pre­to pôsobia v ňom tie divo­tvor­né moci. 15 Jed­ni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov. 16 Ale keď to počul Heródes, po­vedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕt­vych. Zavraždenie Jána Krstiteľa.17 Lebo ten is­tý Heródes po­slal s­vojich sluhov a chopil Jána a po­viazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svoj­ho brata, pre­tože si ju bol vzal za ženu. 18 Lebo Ján hovoril Heródesovi: Ne­pat­rí sa ti mať ženu svoj­ho brata. 19 Lež Heródiada mala z­lé oko na neho a chcela ho za­biť, ale ne­moh­la, 20 lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spraved­livý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval. 21 Ale keď prišiel príhod­ný deň, keď na deň svoj­ho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a pop­red­ným Galilee hos­tinu, 22 a keď ta vošla dcéra tej is­tej Heródiady a tan­covala, zaľúbila sa Heródesovi aj spolu­hodov­níkom; a kráľ po­vedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti. 23 A pri­sahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polo­vice môj­ho kráľov­stva. 24 A ona vy­šla a po­vedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riek­la: Hlavu Jána Krs­titeľa. 25 Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riek­la: Chcem, aby si mi na­skut­ku dal na mise hlavu Jána Krs­titeľa. 26 A kráľ sa veľmi za­rmútil, ale pre prísahu a pre spolu­hodov­níkov nech­cel ju od­byť. 27 Pre­to kráľ hneď po­slal kata a roz­kázal doniesť hlavu Jánovu. 28 A on od­išiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi. 29 A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕt­ve telo a položili ho do hrobu. Návrat učeníkov a nasýtenie piatich tisícov.30 A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zves­tovali mu všet­ko, čo činili a čo učili. 31 A po­vedal im: Poďte vy sami osobit­ne na pus­té mies­to a od­počiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí pri­chádzali a od­chádzali, a ne­mali kedy ani jesť. 32 A od­plavili sa na lodi na pus­té mies­to osobit­ne. 33 A zá­stupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho po­znali. A sbeh­li sa ta pešo zo všet­kých tých miest a pred­išli ich a shromaždili sa k ne­mu. 34 A keď vy­šiel Ježiš z lode, videl veliký zá­stup ľudí a bolo mu ich ľúto, pre­tože boli jako ov­ce, ne­majúce pas­tiera, a začal ich učiť mnohým veciam. 35 A keď už bolo mnoho hodín, pri­stúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Mies­to je tu pusté, a už je veľa hodín. 36 Roz­pus­ti ich, aby od­išli do okol­ných ­dvorov poľných a do osád a na­kúpili si chleba, lebo ne­majú čo jesť. 37 Ale on od­povedal a riekol im: Daj­te im vy jesť! A po­vedali mu: Či máme odísť a na­kúpiť za dve­sto denárov chleba a dať im jesť? 38 A on im po­vedal: Koľko chlebov máte? Iďte a po­zrite! A keď zvedeli, riek­li: Päť a dve ryby. 39 Vtedy ich roz­kázal usadiť všet­kých po stolových skupinách na zelenej tráve. 40 A položili sa v hriad­kových od­deleniach po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliad­nuc do neba požeh­nal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby klád­li pred nich, aj tie dve ryby roz­delil všet­kým. 42 A jed­li všet­ci a na­sýtili sa. 43 A na­sbierali kús­kov pl­ných dvanásť košov, aj z tých rýb. 44 A tých, ktorí jed­li tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov. Pán chodí po mori.45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a pred­išli ho na druhú stranu k Bet­sai­de, kým v­raj on roz­pus­tí zá­stup. 46 A roz­lúčiac sa s nimi od­išiel na vrch mod­liť sa. 47 A keď bol večer, bola loď pro­stred mora, a on sám na zemi. 48 A keď ich videl trápiť sa ve­slovaním (lebo mali od­por­ný vietor p­roti sebe), prišiel k nim okolo štvr­tej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, dom­nievali sa, že je to ob­luda, a skrík­li, 50 lebo ho všet­ci videli a poľakali sa. Ale hneď pre­hovoril s nimi a po­vedal im: Dúfaj­te, ja som, neboj­te sa! 51 A vy­šiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žas­li v sebe prenáram­ne a divili sa, 52 lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srd­ce bolo zos­talo zatvrdnuté. Pán uzdravuje v Genezarete.53 A keď sa pre­plavili, prišli do Genezaret­skej zeme a tam pristáli. 54 A keď vy­šli z lode, hneď ako ho po­znali, 55 po­behali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležis­kách ta, kde počuli, že je. 56 A kam­koľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržis­kách klád­li ne­moc­ných a prosili ho, žeby sa as­poň lemu jeho rúcha ­smeli dotknúť, a všet­ci, ktorí sa ho dot­kli, boli uzdravení.

RoháčekMarek6