Roháček › Ján › 20

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pán vstane z mŕtvych a ukáže sa Márii Magdaléne.1 Po­tom v pr­vý deň týždňa, skoro ráno, keď ešte bolo tma, prišla Mária Mag­daléna k hrobu a videla, že je kameň od­valený od hrobu. 2 A keď to videla, bežala a prišla k Šimonovi Pet­rovi a k tomu druhému učeníkovi, ktorého mal rád Ježiš, a po­vedala im: Vzali Pána z hrobu, a ne­vieme, kde ho položili. 3 Vtedy vy­šiel Peter aj ten druhý učeník, a išli k hrobu. 4 A bežali tí dvaja spolu, ale ten druhý učeník bežal pop­red­ku, rých­lejšie ako Peter, a prišiel pr­vý k hrobu. 5 A keď sa na­hnul, videl po­voje ležať, ale ne­vošiel. 6 Po­tom prišiel aj Šimon Peter idúc za ním a vošiel do hrobu a tiež videl po­voje ležať 7 i šat­ku na znoj, ktorá bola na jeho hlave, ale tá neležala s po­voj­mi, ale bola osobitne svinutá na jed­nom mies­te. 8 Vtedy už vošiel aj ten druhý učeník, ktorý to bol prišiel pr­vý k hrobu, a videl a uveril, 9 lebo ešte ne­znali pís­ma, že musel vstať z mŕt­vych. 10 Vtedy zase od­išli tí učeníci k svojim. 11 Ale Mária stála von­ku pri hrobe a plakala. A jako tak plakala, na­hla sa do hrobu 12 a videla sedieť dvoch an­jelov v bielom rúchu, jed­ného pri hlave a druhého pri nohách, kde bolo ležalo telo Ježišovo. 13 A oni jej po­vedali: Ženo, čo plačeš? A ona im po­vedala: Vzali môj­ho Pána, a ne­viem, kde ho položili. 14 A keď to po­vedala, ob­rátila sa nazad a videla Ježiša stáť, ale ne­vedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš jej po­vedal: Ženo, čo plačeš? Koho hľadáš? A ona dom­nievajúc sa, že je za­hrad­ník, po­vedala mu: Pane, ak si ho ty od­niesol, po­vedz mi, kde si ho položil, a ja ho vez­mem. 16 Ježiš jej po­vedal: Mária! A ona sa ob­rátila a po­vedala mu heb­rej­sky: Rab­búni! (čo znamená: Učiteľu! ). 17 Ježiš jej po­vedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte ne­vs­túpil hore k svoj­mu Ot­covi; ale idi k mojim bratom a po­vedz im: Vstupujem k svoj­mu Ot­covi a k vášmu Ot­covi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 A tak prišla Mária Mag­daléna a zves­tovala učeníkom, že videla Pána, a že jej to po­vedal. Pán sa zjaví v shromaždení učeníkov.19 A keď bol večer toho dňa, pr­vého dňa týždňa, a dvere, kde boli učeníci shromaždení, boly za­mknuté zo strachu pred Žid­mi, prišiel Ježiš a za­stal si do pro­stred­ku a po­vedal im: Po­koj vám! 20 A keď to po­vedal, ukázal im s­voje ruky aj svoj bok. A tak za­radovali sa učeníci, keď videli Pána. 21 Vtedy im zase po­vedal Ježiš: Po­koj vám! Ako mňa po­slal Otec, tak i ja po­sielam vás. 22 A keď to po­vedal, dých­nul na nich a po­vedal im: Prij­mite Svätého Ducha! 23 Keby ste od­pus­tili hriechy nie­ktorých ľudí, sú im od­pus­tené, a keby ste za­držali h­riechy niektorých ľudí, sú im za­držané. Tomáš.24 Ale Tomáš, jeden z dvanás­tich, zvaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im po­vedal: Ak ne­uvidím bod­nutia hrebov na jeho rukách a ne­položím svoj­ho prs­tu na miesta, bod­nuté od hrebov, a ne­položím svojej ruky na jeho bok, ne­uverím. 26 A po ôs­mich dňoch boli zase vnút­ri jeho učeníci a Tomáš s nimi. V­tedy zase prišiel Ježiš pri za­mknutých dveriach a stal si do pro­stred­ku a po­vedal: Po­koj vám! 27 A po­tom po­vedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a po­zri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď ne­veriaci, ale veriaci! 28 A Tomáš od­povedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh! 29 A Ježiš mu po­vedal: Tomášu, uveril si, že si ma videl. Blaho­slavení sú, ktorí ne­videli a uverili. 30 A tak aj mnoho iných divov učinil Ježiš pred svojimi učeník­mi, ktoré nie sú na­písané v tej­to knihe. 31 Ale toto je na­písané na­to, aby ste verili, že Ježiš je Kris­tus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život v jeho mene.