Roháček › Ján › 6

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pán nasýti päťtisícový zástup a odoprie byť ich kráľom.1 Po­tom od­išiel Ježiš za Galilej­ské more Tiberiad­ské. 2 A išiel za ním veliký zá­stup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri ne­moc­ných. 3 A Ježiš vy­šiel na vrch a tam sedel so svojimi učeník­mi. 4 A bola blíz­ko Veľká noc, sviatok Židov. 5 A keď po­z­dvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zá­stup, po­vedal Filipovi: Kde na­kúpime toľko chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to po­vedal na­to, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť. 7 Filip mu od­povedal: Za dve­sto denárov chleba im nebude do­sť, aby každý z nich čo len niečo málo do­stal. 8 A jeden z jeho učeníkov, An­drej, brat Šimona Pet­ra, mu po­vedal: 9 Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmen­ných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých! 10 A Ježiš po­vedal: Po­vedz­te ľuďom, aby si po­sadali. A bolo mnoho trávy na tom mies­te. Vtedy si po­sadali mužovia, počtom asi päť tisíc. 11 A Ježiš vzal chleby a poďakujúc roz­dával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli. 12 A keď sa na­sýtili, po­vedal svojim učeníkom: Sober­te zvýšené kús­ky, aby nič nez­hynulo! 13 A tak sob­rali a na­pl­nili dvanásť košov kús­kami z tých päť jačmen­ných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jed­li. 14 Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prij­sť na svet. 15 A tedy keď po­znal Ježiš, že majú v úmys­le prijsť a schytiť ho na­silu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samot­ný. Pán chodí po mori.16 A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru 17 a voj­dúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafar­nau­ma. A už sa bolo aj zo­tmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi, 18 a more, pre­tože dul sil­ný vietor, sa búrilo. 19 A tedy od­plaviac sa tak asi na dvad­saťpäť alebo trid­sať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa. 20 A on im po­vedal: Ja som, neboj­te sa! 21 Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli. Zástup hľadá Ježiša idúc za pokrmom, ktorý hynie.22 A druhého dňa zá­stup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jed­nej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš ne­vošiel spolu so svojimi učeník­mi do lode, ale že len jeho učeníci sami od­išli, 23 a prišly iné lode od Tiberiady blíz­ko mies­ta, kde jed­li ten chlieb, keď to Pán ďakoval; 24 keď tedy videl zá­stup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, k­toré boly pri­pluly od Tiberiady, a prišli do Kafar­nau­ma hľadajúc Ježiša. 25 A keď ho našli za morom, po­vedali mu: Rab­bi, kedy si sem prišiel? 26 Ježiš im od­povedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie pre­to, že ste videli divy, ale že ste jed­li z tých chlebov a na­sýtili ste sa. 27 Pracuj­te nie o po­krm, ktorý hynie, ale o po­krm, ktorý zo­stáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh. 28 Vtedy mu po­vedali: Čo máme robiť, aby sme konali skut­ky Božie? 29 Ježiš od­povedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on po­slal. Manna. Ježiš chlieb života. Vôľa Otcova. Spor so Židmi.30 Vtedy mu po­vedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš? 31 Naši ot­covia jed­li man­nu na púšti, jako je na­písané: Dal im jesť chlieb z neba. 32 Na to im po­vedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten prav­divý. 33 Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý so­stupuje z neba a dáva svetu život. 34 Vtedy mu po­vedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb. 35 A Ježiš im po­vedal: Ja som ten chlieb života; kto prij­de ku mne, nebude ni­kdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude ni­kdy žíz­niť. 36 Ale po­vedal som vám, že ste ma aj videli aj ne­veríte. 37 Všet­ko, čo mi dáva Otec, prij­de ku mne, a toho, kto prij­de ku mne, ne­vyženiem von. 38 Lebo som ne­sos­túpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma po­slal. 39 A to je vôľa toho, ktorý ma po­slal, Ot­cova, aby som nezt­ratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všet­ko vzkriesil v ten po­sled­ný deň. 40 Lebo to je vôľa môj­ho Ot­ca, ktorý ma po­slal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v po­sled­ný deň. 41 Vtedy re­ptali Židia proti ne­mu, že po­vedal: Ja som ten chlieb, ktorý sos­túpil z neba, 42 a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i mat­ku my známe? Jako tedy hovorí ten­to, že vraj sos­túpil som z neba? 43 Vtedy od­povedal Ježiš a riekol im: Nerep­cite medzi sebou! 44 Ni­kto ne­môže prij­sť ku mne, keby ho ne­pritiahol Otec, ktorý ma po­slal, a ja ho vzkriesim v po­sled­ný deň. 45 Je na­písané v prorokoch: A všet­ci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a na­učil sa, ide ku mne. 46 Nie že by nie­kto bol videl Ot­ca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Ot­ca. 47 Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život. 48 Ja som chlieb života. 49 Vaši ot­covia jed­li man­nu na púšti a po­mreli; 50 ale toto je chlieb, ktorý so­stupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezom­rel. 51 Ja som ten živý chlieb, ktorý sos­túpil z neba. Keby nie­kto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta. 52 Vtedy sa do­hadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám ten­to môže dať jesť telo? 53 A Ježiš im po­vedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho kr­vi, ne­máte v sebe života. 54 Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v po­sled­ný deň. 55 Lebo moje telo je prav­divý po­krm a moja krv prav­divý nápoj. 56 Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zo­stáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa po­slal ten živý Otec, a jako ja žijem skr­ze Ot­ca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skr­ze mňa. 58 To je ten chlieb, ktorý sos­túpil z neba, nie ako čo vaši ot­covia jed­li man­nu a po­mreli. Ten, kto jie ten­to chlieb, bude žiť na veky. Mnohí učeníci odídu od Pána Ježiša. Svedoctvo Petrovo.59 To po­vedal v synagóge učiac v Kafar­nau­me. 60 Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvr­dá reč; kto ju môže počúvať?! 61 Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci re­pcú pre­to, po­vedal im: To vás po­horšuje? 62 A čo, keby ste videli Syna človeka vy­stupovať hore, kde bol prv? 63 Duch je, ktorý oživuje; telo nič ne­osoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život. 64 Ale sú nie­ktorí z vás, ktorí ne­veria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiat­ku, ktorí sú to tí, ktorí ne­veria, a kto je ten, ktorý ho zradí. 65 A vravel: Pre­to som vám po­vedal, že ni­kto ne­môže prij­sť ku mne, keby mu to nebolo dané od môj­ho Ot­ca. 66 Od tej chvíle od­išli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním. 67 Vtedy po­vedal Ježiš tým dvanás­tim: Či azda i vy chcete odísť? 68 A Šimon Peter mu od­povedal: Pane, ku komu poj­deme? Slová večného života máš; 69 a my sme uverili a po­znali, že si ty Kris­tus, ten Syn živého Boha. 70 Ježiš im od­povedal: Či som si ja ne­vyvolil vás dvanás­tich? A jeden z vás je diabol. 71 A to povedal o Judášovi Šimona Iškari­ot­ského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jed­ným z tých dvanás­tich.