Roháček › Ján › 16

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Učeníkov čaká súženie. Pán ich teší. Duch pravdy.1 To som vám hovoril na­to, aby ste sa ne­pohoršili. 2 Vy­povedia vás zo synagóg, ba ide hodina, aby každý, kto vás za­bije, sa dom­nieval, že tým koná Bohu službu. 3 A to vám urobia pre­to, že ne­poz­nali ani Otca ani mňa. 4 Ale to som vám hovoril nato, aby ste, keď prij­de tá hodina, pamätali na to, že som vám to ja po­vedal. Ale toho som vám ne­povedal od počiat­ku, pre­tože som bol s vami. 5 Ale teraz idem k tomu, ktorý ma po­slal, a ni­ktorý z vás sa ma ne­pýta: Kam ideš? 6 Ale pre­to, že som vám hovoril tieto veci, zár­mutok na­pl­nil vaše srd­ce. 7 No, ja vám hovorím prav­du, že vám je to užitočné, aby som ja od­išiel. Lebo ak ne­odídem, Tešiteľ ne­prij­de k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. 8 A keď on prij­de, bude usvedčovať svet o hriechu, o spraved­livos­ti a o súde, 9 a to o hriechu pre­to, že ne­veria vo mňa; 10 o spraved­livos­ti, že idem k svoj­mu Ot­covi, a už ma viacej neuvidíte, 11 a o súde, že knieža tohoto sveta je od­súdené. 12 Ešte by som vám mal mnoho čo po­vedať, ale teraz ne­môžete zniesť. 13 Ale keď prij­de on, ten Duch prav­dy, uvedie vás do každej prav­dy; lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všet­ko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zves­tovať. 14 Ten ma os­lávi, pre­tože z môj­ho vez­me a bude zves­tovať vám. 15 Všet­ko, čo má Otec, je moje; pre­to som po­vedal, že z môj­ho vez­me a bude zves­tovať vám. Krátku chvíľu. Povzbudenie prosiť. Otec vás miluje. Pán vie všetko.16 Krát­ku chvíľu, a neuvidíte ma, a zase krát­ku chvíľu, a uvidíte ma, lebo ja idem k Ot­covi. 17 Vtedy si po­vedali niek­torí z jeho učeníkov medzi sebou: Čo je to, čo nám to hovorí: Krát­ku chvíľu, a neuvidíte ma, a zase krát­ku chvíľu, a uvidíte ma, a vraj ja idem k Ot­covi? 18 A tak hovorili: Čo je to, čo to hovorí, tá krát­ka chvíľa? Ne­vieme, čo hovorí. 19 Vtedy po­znal Ježiš, že sa ho chceli pýtať, a po­vedal im: Po tom sa do­pytujete medzi sebou, že som po­vedal: Krát­ku ch­víľu a neuvidíte ma, a zase krát­ku chvíľu, a uvidíte ma? 20 Ameň, ameň vám hovorím, že vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať, a vy sa budete rmútiť; ale váš zár­mutok sa ob­ráti v radosť. 21 Žena, keď rodí, má zár­mutok, lebo prišla jej hodina, ale keď porodí dieťat­ko, ne­pamätá viacej na súženie pre radosť, že sa človek narodil na svet. 22 A tak aj vy teraz prav­da máte zár­mutok, ale vás zase uvidím, a vaše srd­ce sa bude radovať, a vašej rados­ti ne­vez­me ni­kto od vás. 23 A toho dňa sa ma už nebudete pýtať na nič. Ameň, ameň vám hovorím, že všet­ko, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dá vám. 24 Do­siaľ ste za nič ne­prosili v mojom mene; pros­te a do­stanete, aby vaša radosť bola na­pl­nená. 25 Toto som vám hovoril v podoben­stvách, ale prij­de hodina, keď vám už viacej nebudem hovoriť v podoben­stvách, ale vám budem zjav­ne zves­tovať o Ot­covi. 26 Toho dňa budete prosiť v mojom mene, a nehovorím vám, že ja budem za vás žiadať Ot­ca, 27 lebo sám Otec vás má rád, pre­tože ste vy mňa mali radi a uverili ste, že som ja vy­šiel od Boha. 28 Vy­šiel som od Ot­ca, a prišiel som na svet, a zase opúšťam svet a idem k Ot­covi. 29 V­tedy mu po­vedali jeho učeníci: Hľa, teraz hovoríš zjav­ne a nehovoríš nijakého podoben­stva, 30 Teraz vieme, že vieš všet­ko a ne­pot­rebuješ, aby sa ťa nie­kto pýtal. Tak­to veríme, že si vy­šiel od Boha. 31 A Ježiš im od­povedal: Teraz že veríte? 32 Hľa, ide hodina, a teraz už prišla, aby ste sa roz­pŕch­li každý do svoj­ho vlast­ného a mňa zanecháte samého; ale nie som sám, pre­tože je so mnou Otec. 33 To som vám hovoril na­to, aby ste mali vo mne po­koj. Na svete budete mať súženie, ale dúfaj­te, ja som pre­mohol svet.