Roháček › Ján › 5

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Pán uzdraví v sobotu nemocného v Bethesde. Židia ho pre to prenasledujú.1 Po­tom bol židov­ský sviatok, a Ježiš od­išiel hore do Jeruzalema. 2 A v Jeruzaleme je pri Ovčej b­ráne rybník, ktorý sa volá židov­sky Bet­hes­da a má pätoro siení, 3 v ktorých ležalo veliké množs­tvo ne­moc­ných: slepých, kuľhavých, vy­sch­lých, očakávajúcich hnutie vody. 4 Lebo an­jel Pánov so­stupovával časom do ryb­níka a búril vodu, a kto tedy pr­vý vošiel po po­búrení vody, ozdravel, nech by bol býval pos­ti­hnutý jakým­koľvek neduhom. 5 A bol tam nejaký človek, ktorý bol trid­saťosem rokov ne­moc­ný. 6 Keď toho videl Ježiš ležať a po­znal, že je už dáv­no ne­moc­ný, po­vedal mu. Či chceš byť zdravý? 7 A ne­moc­ný človek mu od­povedal: Pane, ne­mám človeka, ktorý by ma, keď sa po­búri voda, do­pravil do ryb­níka; ale kým ja idem, už iný schádza predo mnou. 8 V­tedy mu riekol Ježiš: Vstaň, vez­mi svoje ležis­ko a choď! 9 A človek hneď ozdravel a vzal svoje ležis­ko a chodil. A bolo to v sobotu. 10 Pre­to hovorili Židia uzdravenému: Je sobota, ne­pat­rí sa ti nosiť ležis­ko. 11 A on im od­povedal: Ten, ktorý ma uzdravil, mi po­vedal: Vez­mi svoje ležis­ko a choď! 12 A tak sa ho opýtali: A kto je ten človek, ktorý ti po­vedal: Vez­mi svoje ležis­ko a choď? 13 Ale uzdravený ne­vedel, kto je, lebo Ježiš sa bol vzdialil ztade, kým bol zá­stup na tom mies­te. 14 Po­tom ho našiel Ježiš v chráme a po­vedal mu: Hľaď, ozdravel si; ni­kdy viac neh­reš, aby sa ti ne­stalo niečo horšie! 15 A človek od­išiel a po­vedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. 16 A pre­to prena­sledovali Židia Ježiša a hľadali ho za­biť, že to učinil v sobotu. Ježiš - Syn Boží. Má právo i súdiť i mŕtvych oživiť. Dvojaké vzkriesenie.17 A Ježiš im od­povedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. 18 Pre­to ho Židia ešte viacej hľadali za­biť, že nie len že rušil sobotu, ale že aj Boha volal svojím Ot­com robiac sa rov­ným Bohu. 19 A tak od­povedal Ježiš a riekol im: Ameň, ameň vám hovorím, že Syn ne­môže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svoj­ho Ot­ca, lebo čokoľvek on činí, to podob­ne činí aj Syn. 20 Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všet­ko, čo sám činí. A ukáže mu ešte i väčšie skut­ky než tieto, aby ste sa vy divili. 21 Lebo jako Otec kriesi mŕt­vych a oživuje, tak aj Syn, ktorých chce, oživuje. 22 Lebo Otec ne­súdi ni­koho, ale všetok súd oddal Synovi, 23 aby všet­ci ctili Syna, jako ctia Ot­ca. Kto nec­tí Syna, nec­tí Ot­ca, ktorý ho po­slal. 24 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma po­slal, má večný život a ne­prij­de na súd, ale prešiel zo smr­ti do života. 25 Ameň, ameň vám hovorím, že prij­de hodina a je teraz, keď mŕt­vi počujú hlas Syna Božieho, a tí, ktorí počujú, budú žiť. 26 Lebo jako má Otec život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27 A dal mu p­rávo a moc konať i súd, pre­tože je Synom človeka. 28 Nediv­te sa tomu, lebo prij­de hodina, v ktorú všet­ci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas, 29 a vy­j­dú tí, ktorí dob­re činili, na vzkriesenie života, ale tí, ktorí zle robili, na vzkriesenie súdu. 30 Ja ne­môžem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim, a môj súd je spraved­livý, lebo nehľadám svojej vlast­nej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma po­slal, Ot­covu. Poslanie Pána Ježiša je všelijak osvedčené. Židia ho neprijímajú pre svoju chválybažnosť a pre neveru.31 Ak ja svedčím sám o sebe, moje svedoc­tvo nie je prav­divé. 32 Je iný, kto svedčí o mne, a viem, že je to prav­divé svedoc­tvo, ktoré svedčí o mne. 33 Vy ste boli po­slali k Jánovi, a vy­dal prav­de svedoc­tvo. 34 No ja ne­prijímam svedoc­tva od človeka, ale to hovorím na­to, aby ste vy boli za­chránení. 35 On bol sviecou, horiacou a svietiacou, a vy ste sa chceli na chvíľu po­kochať v jeho svet­le. 36 Ale ja mám väčšie svedoc­tvo nad Jánovo, lebo skut­ky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vy­konal, samy tie skut­ky, ktoré ja činím, svedčia o mne, že ma po­slal Otec. 37 Ba aj sám Otec, ktorý ma po­slal, vy­dal svedoc­tvo o mne. Ani ste ni­kdy ne­počuli jeho hlasu ani ne­videli jeho tvár­nos­ti. 38 A ne­máte jeho slova zo­stávajúceho v sebe, lebo tomu, ktorého on po­slal, vy ne­veríte. 39 Veď zpytuj(e)te pís­ma, lebo vy sa dom­nievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne. 40 Ale nech­cete prij­sť ku mne, aby ste mali život. 41 Chvály od ľudí ne­prijímam, 42 ale som vás po­znal, že lás­ky Božej ne­máte v sebe. 43 Ja som prišiel v mene svojeho Ot­ca, a ne­prijímate ma; keby prišiel iný vo svojom vlast­nom mene, toho prij­mete. 44 Jako vy môžete uveriť, ktorí prijímate chválu jed­ni od druhých a chvály od samého, jediného Boha nehľadáte?! 45 Nedom­nievaj­te sa, že ja budem na vás žalovať u Ot­ca; jes­to, kto na vás žaluje, Mojžiš, v ktorom vy nádej skladáte. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne. 47 Ale ak ne­veríte jeho pís­mam, ako uveríte mojim slovám?