Roháček › Ján › 11

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Vzkriesenie Lazara.1 A bol is­tý ne­moc­ný, Lazar z Betánie, z mes­tečka Márie a Mar­ty, jej ses­try. 2 To bola tá Mária, ktorá po­mazala Pána masťou a po­utierala jeho nohy svojimi vlas­mi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný. 3 Vtedy po­slaly k nemu tie ses­try a od­kázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je ne­moc­ný. 4 A keď to počul Ježiš, po­vedal: Tá ne­moc nie je na sm­rť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží os­lávený. 5 A Ježiš miloval Mar­tu i jej ses­tru i Lazara. 6 Ako tedy počul, že je ne­moc­ný, vtedy zo­stal na mies­te, na ktorom bol, dva dni. 7 Až po­tom po­vedal učeníkom: Poďme zase do Jud­ska. 8 A učeníci mu po­vedali: Rab­bi, len teraz ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš? 9 Ježiš od­povedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak nie­kto chodí vod­ne, nezavadí, lebo vidí svet­lo tohoto sveta; 10 ale ak nie­kto chodí vnoci, za­vadí, lebo niet v ňom svet­la. 11 To po­vedal a po­tom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zo­budil zo sna. 12 Vtedy mu po­vedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie. 13 Ale Ježiš po­vedal o jeho smr­ti, a oni sa dom­nievali, že hovorí o spán­ku sna. 14 A tak vtedy im po­vedal Ježiš ot­vorene: Lazar zo­mrel, 15 a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním! 16 Vtedy po­vedal Tomáš, zvaný Didymus, spolu­učeníkom: Poďme aj my, aby sme zo­mreli s ním! 17 A tak keď prišiel Ježiš, našiel ho už štyri dni ležať v hrobe. 18 A Betánia bola blíz­ko Jeruzalema, nejakých pät­násť honov. Pán hovorí s Martou a Máriou.19 A mnohí zo Židov boli prišli k Mar­te a Márii, aby ich po­tešili ohľadom ich brata. 20 Vtedy Mar­ta, ako počula, že ide Ježiš, vy­šla proti ne­mu, ale Mária sedela doma. 21 Vtedy po­vedala Mar­ta Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zo­mrel. 22 Ale aj teraz viem, že všet­ko, za čokoľvek by si požiadal Boha, dá ti Bôh. 23 Ježiš jej po­vedal: Tvoj brat vstane. 24 A Marta mu po­vedala: Viem, že vstane pri vzkriesení, v po­sled­ný deň. 25 Ježiš jej po­vedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zo­mrel, žiť bude. 26 A ni­kto, kto žije a verí vo mňa, nezom­rie na veky; či veríš tomu? 27 Riek­la mu: Áno, pane; ja som uverila, že si ty Kris­tus, ten Syn Boží, ktorý mal prij­sť na svet. 28 A keď to po­vedala, od­išla a za­volala Máriu, svoju ses­tru, taj­ne, po­vediac: Učiteľ je tu a volá ťa. 29 A tá, jako to počula, vstala rých­le a išla za ním. 30 A Ježiš nebol ešte prišiel do mes­tečka, ale bol ešte na mies­te, kde bola vy­šla proti nemu Mar­ta. 31 Vtedy Židia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, že vstala rých­le a vy­šla, išli za ňou dom­nievajúc sa, že ide k hrobu, aby tam plakala. 32 Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, pad­la k jeho nohám a po­vedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zo­mrel. 33 Vtedy Ježiš, keď ju videl, že plače, aj Židov, ktorí prišli s ňou, že plačú, zo­vrel duchom a za­chvel sa Pán pri hrobe.34 a po­vedal: Kde ste ho položili? A oni mu po­vedali: Pane, poď a po­zri! 35 A Ježiš za­plakal. 36 Vtedy vraveli Židia: Hľa, jako ho mal rád! 37 A nie­ktorí z nich po­vedali: Či ne­mohol ten­to, ktorý ot­voril oči slepého, učiniť aj to, aby ten­to nezom­rel? 38 Vtedy znova zo­vrel v sebe Ježiš a prišiel k hrobu. A bola to jas­kyňa, a kameň ležal na nej. 39 Ježiš po­vedal: Zo­dvih­nite kameň! A Marta, ses­tra zo­mrelého, mu po­vedala: Pane, už smr­dí, lebo je už štyri dni v hrobe. 40 Na to jej riekol Ježiš: Či som ti ne­povedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu? 41 Vtedy zo­dvih­li kameň, kde ležal mŕt­vy. A Ježiš po­z­dvihol oči hore a po­vedal: Otče, ďakujem ti, že si ma počul. 42 No, ja som vedel, že ma vždy čuješ, ale pre zá­stup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, že si ma ty po­slal. 43 A keď to po­vedal, za­volal veľkým hlasom: Lazare, poď von! 44 A zomrelý vy­šiel majúc po­viazané nohy aj ruky po­hrab­nými po­voj­mi, a jeho tvár bola ovinutá znoj­níkom. A Ježiš im po­vedal: Roz­viažte ho a nechaj­te ho odísť! 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí boli prišli za Mári­ou a videli, čo učinil Ježiš, uverili v neho. Najvyšší kňazi a farizeovia uzavrú zabiť Ježiša.46 Ale nie­ktorí z nich od­išli k farize­om a po­vedali im, čo učinil Ježiš. 47 Vtedy svolali naj­vyšší kňazi a farize­ovia vy­sokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy? 48 Ak ho necháme tak­to, všet­ci uveria v neho, a prij­dú Rimania a vez­mú i naše mies­to i náš národ. 49 A jeden, ktorýsi z nich, Kai­fáš, ktorý bol toho roku naj­vyšším kňazom, im po­vedal: Vy ne­viete ničoho 50 ani ne­mys­líte, že nám je užitočné, aby zo­mrel jeden človek za ľud, a nie aby za­hynul celý národ. 51 A však toho ne­povedal sám od seba, ale súc toho roku naj­vyšším kňazom za­prorokoval, že Ježiš mal zo­mrieť za národ. 52 No, nie len za národ, ale aby aj rozp­týlené deti Božie shromaždil v jed­no. 53 A tak od toho dňa sa uradili, aby ho za­bili. Ježiš nechodí viacej verejne medzi Židmi. Veľká noc.54 Pre­to už viacej nechodil Ježiš verej­ne medzi Žid­mi, ale od­išiel od­tiaľ do kraja blíz­ko púšte, do mes­ta, zvaného Ef­raim, a tam sa zdržoval so svojimi učeník­mi. 55 A bola blíz­ko Veľká noc Židov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očis­tili. 56 Vtedy hľadali Ježiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Že na­ozaj ne­prij­de na sviatok? 57 A jako naj­vyšší kňazi tak i farize­ovia boli už vy­dali roz­kaz, aby to, keby nie­kto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili.