Roháček › Ján › 10

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Dvere. Pastier.1 Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto ne­vchádza dverami do ovčín­ca, ale pre­chádza inokade, je zlodej a zboj­ník; 2 ale ten, ktorý vchádza dverami, je pas­tier oviec. 3 Tomu ot­vára vrát­ny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlast­né ovce volá podľa mena a vy­vodí ich 4 a keď vy­ženie všet­ky svoje vlast­né ov­ce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pre­tože znajú jeho hlas. 5 Ale za cudzím ni­kdy ne­poj­dú, ale utečú od neho, pre­tože ne­znajú hlasu cudzích. 6 Toto podoben­stvo im po­vedal Ježiš, ale oni ne­porozumeli, čo je to, čo im hovoril. 7 Vtedy im zase po­vedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec. 8 Všet­ci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lot­ri, ale ovce ich ne­počuly. 9 Ja som dvere. Ak nie­kto voj­de cezo mňa, bude za­chránený, a voj­de aj vy­j­de i pašu naj­de. 10 Zlodej nej­de na iné, iba na­to, aby ukradol, za­bil a za­hubil. Ja som prišiel na­to, aby maly život a aby maly hoj­nosť. Dobrý pastier.11 Ja som ten dob­rý pas­tier. Dob­rý pas­tier kladie svoju dušu za ov­ce. 12 Ale nájom­ník a ten, kto nie je pas­tierom, ktorého ovce nie sú jeho vlast­né, keď vidí pri­chádzať vl­ka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a roz­háňa ov­ce. 13 A nájom­ník uteká, pre­tože je nájom­ník a ned­bá o ov­ce. 14 Ja som ten dob­rý pas­tier a znám svoje, i moje mňa znajú. 15 Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ov­ce. 16 A mám aj iné ov­ce, ktoré nie sú z tohoto ovčín­ca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jed­no stádo a jeden pas­tier. 17 Pre­to ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal. 18 Ni­kto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To pri­kázanie som do­stal od svoj­ho Ot­ca. Roztržka medzi Židmi.19 Vtedy zase po­vs­tala rozt­ržka medzi Žid­mi pre tie slová. 20 A mnohí z nich hovorili: Démona má a bláz­ni; čo ho počúvate? 21 A zase iní hovorili: To nie sú slová po­sad­lého démonom; či azda môže démon ot­voriť oči slepých? Židia vyzvú Pána osvedčiť sa a potom ho chcú zabiť.22 A bola s­láv­nosť obnovenia ch­rámu v Jeruzaleme, a bola zima. 23 A Ježiš sa pre­chádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej. 24 Vtedy ho ob­stúpili Židia a hovorili mu: Do­kedy budeš držať našu dušu v na­pnutí? Ak si ty Kris­tus, po­vedz nám to otvorene! 25 Ježiš im od­povedal: Po­vedal som vám, a ne­veríte. Skut­ky, ktoré ja konám v mene svoj­ho Ot­ca, tie svedčia o mne; 26 ale vy ne­veríte, pre­tože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal. 27 Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a na­sledujú ma, 28 a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a ni­kto ich ne­vy­trh­ne z mojej ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všet­kých, a ni­kto ich nemôže vy­trh­núť z ruky môj­ho Ot­ca. 30 Ja a Otec sme jed­no. 31 Vtedy zase zo­dvih­li Židia kamene, aby ho ukameňovali. 32 Ale Ježiš im od­povedal: Mnoho dob­rých skut­kov som vám ukázal od svoj­ho Ot­ca, pre ktorý z tých skut­kov ma kameňujete? 33 Židia mu od­povedali: Za dob­rý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom. 34 Ježiš im od­povedal: Či nie je na­písané vo vašom zákone: Ja som po­vedal: Bohovia ste? 35 Ak tedy tých na­zval boh­mi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Pís­mo ne­možno zrušiť - 36 vy hovoríte tomu, ktorého po­svätil Otec a po­slal na svet, vraj rúhaš sa, pre­tože som po­vedal: Syn Boží som? 37 Ak nečiním skut­kov svojeho Ot­ca, ne­ver­te mi; 38 ale ak činím, aj keby ste mne ne­verili, ver­te tým skutkom, aby ste po­znali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Ot­covi. 39 Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vy­šiel z ich ruky. 40 A zase od­išiel za Jor­dán, na mies­to, kde Ján najprv krs­til, a zo­stal tam. 41 A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce ne­urobil nijakého divu, ale v­raj všetko, čo Ján po­vedal o tom­to, bola prav­da. 42 A mnohí tam uverili v neho.