Roháček › Ján › 8

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Žena, pristihnutá pri cudzoložstve.1 A Ježiš od­išiel na Olivový vrch. 2 Ale na ús­vite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud pri­chádzal k ne­mu; a sadol si a učil ich. 3 A zákon­níci a farize­ovia do­vied­li k nemu ženu, pri­stihutú v cudzoložs­tve, a po­staviac je do pro­stred­ku 4 po­vedali mu: Učiteľu, táto žena bola pri­sti­hnutá pri skut­ku, keď cudzoložila. 5 A v zákone nám pri­kázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? 6 Ale to po­vedali po­kúšajúc ho, aby ho moh­li obžalovať. A Ježiš sa zo­hnul dolu a písal prs­tom na zem. 7 A keď sa ho len ne­pres­távali opytovať, po­z­dvihol sa a po­vedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech pr­vý hodí na ňu kameň. 8 A opät sa zo­hnul dolu a písal na zem. 9 Ale oni počujúc to a súc ob­viňovaní od s­voj­ho svedomia vy­chádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po po­sled­ných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v pro­stred­ku. 10 A keď sa zase po­z­dvihol Ježiš a ne­videl ni­koho krome ženy, po­vedal jej: Ženo, kde sú tam­tí tvoji žalob­níci? Či ťa ni­ktorý ne­od­súdil? 11 A ona riek­la: Ni­ktorý, Pane. A Ježiš jej po­vedal: Ani ja ťa ne­od­sudzujem; iď a neh­reš viacej. Svetlo sveta. Svedoctvo Ježišovo a Otcovo. Odpor so strany Židov.12 Po­tom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svet­lo sveta. Ten, kto mňa na­sleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svet­lo života. 13 A farize­ovia mu po­vedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoc­tvo nie je prav­divé. 14 A Ježiš od­povedal a riekol im: I jest­li ja svedčím sám o sebe, je moje svedoc­tvo prav­divé, lebo viem, od­kiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy ne­viete, od­kiaľ pri­chádzam alebo kam idem. 15 Vy súdite podľa súdu tela; ja ne­súdim ni­koho. 16 Ale aj jest­li ja súdim, môj súd je prav­divý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma po­slal, Otec. 17 A veď aj vo vašom zákone je na­písané, že dvoch ľudí svedoc­tvo je prav­divé. 18 Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma po­slal, Otec. 19 Vtedy mu po­vedali: A kdeže je ten tvoj otec? Ježiš od­povedal: Ne­znáte ani mňa ani môj­ho Ot­ca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môj­ho Ot­ca. 20 Tieto slová hovoril Ježiš pri po­klad­nici učiac v chráme, a ni­kto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina. Židia zdola. Reč o Otcovi. Mnohí uveria.21 Po­tom im zase po­vedal Ježiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zo­mriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy ne­môžete prij­sť. 22 Vtedy hovorili Židia: Či sa snáď sám za­bije, keď hovorí, že ta, kam ja idem, vy ne­môžete prij­sť? 23 A on im po­vedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta. 24 Nuž po­vedal som vám, že zo­mriete vo svojich hriechoch; lebo ak ne­uveríte, že ja som, zo­mriete vo svojich hriechoch. 25 Vtedy mu po­vedali: A ktože si ty? A Ježiš im od­povedal: Pred­ne to, čo vám aj hovorím. 26 Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma po­slal, je prav­divý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu. 27 Ale neporozumeli, že im hovoril o Ot­covi. 28 A tak im po­vedal Ježiš: Keď po­výšite Syna človeka, vtedy zviete, že ja som, a že sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma na­učil môj Otec, tak a to hovorím. 29 A ten, ktorý ma po­slal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samot­ného, lebo ja vždyc­ky činím to, čo sa jemu ľúbi. 30 Keď to hovoril, mnohí uverili v neho. 31 Vtedy po­vedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zo­stanete v mojom slove, vprav­de ste mojimi učeník­mi 32 a po­znáte prav­du, a prav­da vás vy­slobodí. Semä Abrahámovo sme. Synovia diablovi.33 Od­povedali mu: Semä Ab­rahámovo sme a ni­kdy sme ni­komu ne­slúžili; jako ty teda hovoríš, že v­raj budete slobod­ní? 34 Ježiš im od­povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu. 35 A sluha nezos­táva v dome na veky; syn zo­stáva na veky. 36 Tedy keď vás Syn vy­slobodí, budete skutočne slobod­ní. 37 Viem, že ste semä Ab­rahámovo, ale ma hľadáte za­biť, lebo moje slovo ne­má mies­ta vo vás. 38 Ja, čo som videl u svoj­ho Ot­ca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svoj­ho ot­ca, to robíte. 39 Od­povedali a riek­li mu: Naším ot­com je Ab­rahám. Na to im po­vedal Ježiš: Keby ste boli deťmi Ab­rahámovými, robili by ste skut­ky Ab­rahámove; 40 ale teraz ma hľadáte za­biť, človeka, ktorý som vám hovoril prav­du, ktorú som počul od Boha; toho Ab­rahám ne­urobil. 41 Vy konáte skut­ky svoj­ho ot­ca. Po­vedali mu: My sme sa ne­zrodili zo smils­tva; máme jed­ného ot­ca, Boha. 42 Ježiš im po­vedal: Keby bol Bôh vaším ot­com, milovali by ste ma, lebo ja som vy­šiel z Boha a prišiel som; lebo ani som ne­prišiel sám od seba, ale on ma po­slal. 43 Prečo ne­znáte mojej reči? Pre­to, že ne­môžete počúvať moje slovo. 44 Vy ste z otca diab­la a chcete robiť žiados­ti svoj­ho ot­ca. On bol vrahom od počiat­ku a ne­stál v prav­de, pre­tože niet v ňom prav­dy. Keď hovorí lož, hovorí zo svoj­ho vlast­ného, lebo je lhár a jej otec, otec lži. 45 Ale ja, pre­tože hovorím prav­du, ne­veríte mi. 46 Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím prav­du, prečo mi ne­veríte? 47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy pre­to ne­počúvate, pre­tože nie ste z Boha. Židia nadávajú Ježišovi a chcú ho kameňovať.48 Vtedy od­povedali Židia a riek­li mu. Či my nehovoríme dob­re, že si ty Samaritán a že máš démona? 49 A Ježiš od­povedal: Ja ne­mám démona, ale ctím svoj­ho Ot­ca, a vy ma zne­uc­tievate. 50 A ja nehľadám svojej chvály; jes­to, kto hľadá a súdi. 51 Ameň, ameň vám hovorím, že ak nie­kto za­chová moje slovo, ne­uvidí smr­ti na veky. 52 Vtedy mu po­vedali Židia: Teraz sme po­znali, že máš démona. Ab­rahám zo­mrel, i proroci po­mreli, a ty hovoríš, že vraj ak nie­kto za­chová moje slovo, ne­okúsi smr­ti na veky. 53 Či si ty azda väčší ako náš otec Ab­rahám, ktorý p­red­sa zomrel? Aj proroci po­mreli. Kým sa ty robíš? 54 Ježiš od­povedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jes­to môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je to váš Bôh, 55 a ne­poz­nali ste ho, ale ja ho znám. A keby som po­vedal, že ho ne­znám, bol by som vám podob­ným lhárom; ale ho znám a za­chovávam jeho slovo. 56 Ab­rahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa. 57 Vtedy mu po­vedali Židia: Ešte ne­máš ani päťdesiat rokov a Ab­raháma si videl? 58 Ježiš im po­vedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Ab­rahám, som ja. 59 Vtedy zo­dvih­li kamene, aby hodili do neho. Ale Ježiš sa skryl a vy­šiel z chrámu prej­dúc po­medzi nich a tak od­išiel.