Roháček › Ján › 12

Ján

Evanjelium podľa Jána

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21

Mária pomaže Pána. Židia sa opät radia proti nemu.1 A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zo­mrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕt­vych, 2 a pri­pravili mu tam večeru, p­ri čom Marta po­sluhovala, a Lazar bol jed­ným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom. 3 A Mária vzala funt mas­ti z pravého a drahocen­ného nar­du a po­mazala nohy Ježišove a po­utierala nohy Ježišove svojimi vlas­mi, a dom sa na­pl­nil vôňou mas­ti. 4 A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, po­vedal: 5 Prečo sa tá masť ne­predala za tri­sto denárov, a nedalo sa chudob­ným? 6 Ale ne­povedal toho pre­to, že by sa bol staral o chudob­ných, ale pre­to, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil. 7 Vtedy po­vedal Ježiš: Nechaj ju, za­chovala to ku dňu môj­ho po­hrabu; 8 lebo veď chudobných máte vždyc­ky so sebou, ale mňa ne­máte vždyc­ky. 9 Vtedy sa do­zvedel veľký zá­stup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕt­vych. 10 Ale naj­vyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara za­bili, 11 pre­tože mnohí zo Židov od­chádzali pre neho a uverili v Ježiša. Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.12 Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zá­stup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema, 13 na­brali pal­mových letoras­tov a vy­šli proti nemu a volali: Hosan­na, požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom, Kráľ Iz­raelov! 14 A Ježiš naj­dúc osľa sadol si naň, ako je na­písané: 15 Neboj sa, dcéro Si­ona! Hľa, tvoj Kráľ pri­chádza jaz­diac na osľati. 16 Toho prv ne­znali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš os­lávený, vtedy sa roz­pamätali, že to bolo na­písané o ňom, a vy­konali mu to. 17 Vtedy svedčil zá­stup, ktorý bol s ním, keď vy­volal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕt­vych. 18 A pre­to aj vy­šiel proti nemu zá­stup, pre­tože počuli, že učinil ten div. 19 Vtedy si po­vedali farize­ovia: Vidíte, že nič ne­osožíte, hľa celý svet od­išiel za ním. Gréci. Pšeničné zrno. Hlas z neba. Keď budem povýšený. Svetlo.20 A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok. 21 Tí tedy pri­stúpili k Filipovi, tomu z Galilej­skej Bet­sai­dy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša. 22 A Filip prišiel a po­vedal to Andrejovi, a zase An­drej a Filip to povedali Ježišovi. 23 Ale Ježiš im od­povedal a riekol: Prišla hodina, aby bol os­lávený Syn človeka. 24 Ameň, ameň vám hovorím, ak nezom­rie pšeničné zrno, keď pad­ne do zeme, zo­stane ono samot­né; ale ak zo­mrie, donesie mnoho užit­ku. 25 Kto má rád svoju dušu, zt­ratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tom­to svete, za­chová ju do večného života. 26 Ak mne nie­kto slúži, nech mňa na­sleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služob­ník. A jest­li mne nie­kto slúži, toho bude ctiť Otec. 27 Teraz je moja duša roz­rušená, a čo mám po­vedať: Otče, vy­pros­ti ma z tej­to hodiny? Ale veď preto som prišiel k tej­to hodine. 28 Otče, os­láv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som os­lávil aj zase os­lávim. 29 Vtedy zá­stup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že za­hr­melo. Iní zase hovorili: An­jel mu čosi hovoril. 30 Ježiš od­povedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás. 31 Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vy­vr­hnuté. 32 A ja, keď budem po­výšený od zeme, všet­kých po­tiah­nem k sebe. 33 Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou sm­rťou mal zo­mrieť. 34 Vtedy mu od­povedal zá­stup: My sme počuli zo zákona, že Kris­tus zo­stáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť po­výšený? Kto je to ten Syn človeka? 35 Na to im po­vedal Ježiš: Ešte krát­ky čas je svet­lo s vami. Choďte, do­kiaľ máte svet­lo, aby vás nezach­vátila tma. A ten, kto chodí vo tme, ne­vie, kam ide. 36 Do­kiaľ máte svet­lo, ver­te v svet­lo, aby ste boli syn­mi svet­la. To po­vedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi. Napriek tak mnohým znameniam neverili. Príčiny.37 A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, ne­verili v neho, 38 aby sa na­pl­nilo slovo proroka Izai­áša, ktoré po­vedal: Pane, kto uveril našej káz­ni? A rameno Pánovo komu je zjavené? 39 Pre­to ne­moh­li veriť, že zase po­vedal Izai­áš: 40 Oslepil ich oči a za­tvr­dil ich srd­ce, aby očami ne­videli, srd­com nerozumeli a ne­ob­rátili sa, aby som ich ne­u­zdravil. 41 To po­vedal Izai­áš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42 No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farize­ov ne­vyz­návali, aby neboli vy­ob­covaní zo synagógy, 43 lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu. Ježišovo opätovné samosvedoctvo. Kto mňa vidí. Kto verí vo mňa. Kto mnou pohŕda.44 A Ježiš zvolal a po­vedal: Ten, kto verí vo mňa, ne­verí vo mňa, ale v toho, ktorý ma po­slal; 45 a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma po­slal. 46 Ja som prišiel svet­lo na svet, aby ni­kto, kto verí vo mňa, nezos­tal vo tme. 47 A keby nie­kto počul moje slová a ne­uveril by, ja ho ne­súdim, lebo som ne­prišiel na­to, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet. 48 Kto mnou po­hŕda a ne­prijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v po­sled­ný deň; 49 lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma po­slal, sám Otec, mi pri­kázal, čo mám po­vedať a čo hovoriť. 50 A viem, že jeho pri­kázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi po­vedal Otec, tak hovorím.