Evanjelický › Ezechiel › 6

Ezechiel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48

Proroctvo proti vrchom Izraela1 Tak­to mi za­znelo slovo Hos­podinovo: 2 Človeče, ob­ráť sa tvárou k iz­rael­ským vr­chom a prorokuj proti nim: 3 Vy, iz­rael­ské vr­chy, počúvaj­te slovo Hos­podina, Pána! Tak­to vraví Hos­podin, Pán, vr­chom a pahor­kom, riečis­kám a údoliam: Hľa, ja uvediem na vás meč a znivočím vaše obet­né výšiny. 4 Vaše ol­táre spust­nú i vaše kadid­lové ol­táre budú roz­bité, a po­hodím vašich po­bitých pred vaše mod­ly. 5 Mŕt­voly Iz­rael­cov vrh­nem pred ich mod­ly; vaše kos­ti rozt­rúsim okolo vašich ol­tárov. 6 Vo všet­kých vašich síd­lach mes­tá budú porúcané a výšiny spust­nú, takže vaše ol­táre budú spus­tošené a vaše mod­ly budú roz­bité a zanik­nú; vaše kadid­lové ol­táre budú po­búrané a zo­treté bude to, čo ste si spravili. 7 Pre­bod­nutí pad­nú medzi vami. Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin. 8 Ale ponechám zvyšok. Keď budete mať takých, ktorí unik­nú meču medzi národ­mi, a budete rozp­týlení po krajinách, 9 tí, ktorí z vás unik­nú, roz­pomenú sa na mňa medzi národ­mi, kam boli od­vedení do zajatia; zlomím ich smil­né srd­ce, ktoré od­stúpilo odo mňa, aj ich oči, ktoré chlip­ne hľadeli za svojimi mod­lami; zošk­livia sa sami sebe pre zlé veci, pre všet­ky svoje ohav­nos­ti. 10 Keď do­pus­tím na nich túto po­hromu, po­tom po­znajú, že ja som Hos­podin a nadar­mo som nehovoril. 11 Tak­to vraví Hos­podin, Pán: Tlesk­ni dlaňou, dup­ni nohou a po­vedz: Ach, beda domu Iz­raela pre všet­ky zlé ohav­nos­ti. Pad­nú mečom, hladom a na mor. 12 Ten, čo bude ďaleko, zo­mrie na mor, a ten, čo bude blíz­ko, pad­ne mečom; ten, čo zo­stane a bude ob­kľúčený, zo­mrie hladom - a tak vy­pl­ním svoju prch­kosť na nich. 13 Po­tom po­znáte, že ja som Hos­podin, keď ich pre­bod­nutí budú ležať medzi ich mod­lami, okolo ich ol­tárov na každom vy­sokom kop­ci, na všet­kých temenách vr­chov i pod každým košatým cérom, na mies­te, kde svojim mod­lám obetovali udob­rujúce von­né obete. 14 Vy­striem proti nim svoju ruku a krajinu ob­rátim na pu­statinu a na hrôzu na všet­kých ich síd­lach od púšte až po Rib­lu. Po­tom po­znajú, že ja som Hos­podin.