Evanjelický › Józua › 2

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Izraelskí vyzvedači v Jerichu1 Józua, syn Núnov, taj­ne po­slal zo Šit­tímu dvoch mužov vy­zvedačov s po­verením: Choďte a ob­zrite si krajinu aj Jericho. Oni od­išli, vošli do domu ne­vies­t­ky menom Rachab a tam sa uložili. 2 Keď oznámili kráľovi Jericha: Po­zor, v noci prišli sem mužovia spomedzi Iz­rael­cov vy­špehovať krajinu! - 3 kráľ Jericha po­slal Rachabe roz­kaz: Vy­veď mužov, ktorí vošli do tvoj­ho domu a prišli k tebe, lebo prišli, aby vy­sliedili celú krajinu. 4 Žena vzala tých dvoch mužov a skryla ich; po­tom po­vedala: Skutočne, mužovia prišli ku mne, ale ne­vedela som, od­kiaľ sú. 5 Keď sa zmr­k­lo a mest­ská brána sa za­tvárala, mužovia od­išli. Ne­viem však kam. Ponáhľaj­te sa za nimi, ešte ich do­stih­nete. 6 Ona ich však vy­vied­la na strechu a skryla pod ľan, ktorý mala roz­ložený na streche. 7 Mužovia ich prena­sledovali smerom k Jor­dánu až k brodom; len čo prena­sledovatelia vy­šli, bránu za­vreli. 8 Ale ešte sa ani ne­uložili k spán­ku, vy­šla ona k mužom na strechu 9 a po­vedala im: Viem, že Hos­podin vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a že všet­ci obyvatelia krajiny stratili od­vahu pred vami, 10 lebo sme počuli, ako Hos­podin vy­sušil vody Čer­veného mora pred vami, keď ste vy­chádzali z Egyp­ta, i čo ste urobili dvom amorej­ským kráľom za Jor­dánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vy­konali kliat­bu. 11 Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srd­ce a ni­kto ne­mal od­vahu pred vami; lebo Hos­podin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi. 12 Teraz pri­sahaj­te mi na Hos­podina, že ako ja som vám pre­ukázala milo­sr­den­stvo, i vy pre­ukážete milo­sr­den­stvo domu môj­ho otca a dáte mi spoľah­livé znamenie, 13 že pri živote za­chováte môj­ho ot­ca, moju mat­ku, mojich bratov i moje ses­try, a všet­ko, čo im pat­rí, a za­chránite nás pred sm­rťou. 14 Nato jej mužovia po­vedali: Svojím životom ručíme za vás, ak ne­zradíte našu záležitosť; keď nám Hos­podin dá túto krajinu, pre­ukážeme ti milo­sr­den­stvo a ver­nosť. 15 Po­tom ich spus­tila po po­v­raze cez oblok, lebo jej dom bol na hrad­bách; bývala totiž na hrad­bách. 16 Po­vedala im: Choďte do hôr, aby na vás prena­sledovatelia ne­na­trafili, a skrývaj­te sa tam tri dni, kým sa vaši prena­sledovatelia ne­vrátia; po­tom choďte svojou ces­tou. 17 Mužovia jej po­vedali: Zbavení budeme tej­to prísahy, ktorou si nás za­viazala: 18 Keď prídeme do krajiny, pri­viaž ten­to motúz z čer­vených nití na oblok, cez ktorý si nás spus­tila, a vez­mi k sebe svoj­ho ot­ca, mat­ku, bratov a celú svoju rodinu. 19 Kto po­tom vy­j­de z dvier tvoj­ho domu na ulicu, toho krv nech pad­ne na jeho hlavu, my však budeme zbavení viny; ale keď na nie­koho, kto je s tebou v dome, položia ruku, nech pad­ne jeho krv na našu hlavu. 20 Keby si ty zradila našu záležitosť, sme zbavení prísahy, ktorou si nás za­viazala. 21 Ona hovorila: Nech je, ako ste po­vedali. Po­tom ich pre­pus­tila a oni od­išli. Vtedy pri­viazala čer­vený motúz na oblok. 22 Tak od­išli a pri šli do hôr; tam zo­stali tri dni, kým sa prena­sledovatelia ne­vrátili. Prena­sledovatelia ich hľadali na všet­kých ces­tách, ale nenašli ich. 23 Vtedy obaja mužovia zo­stúpili z hôr, prišli k Józu­ovi, synovi Núnov­mu, a vy­rozp­rávali mu všet­ko, čo sa im pri­hodilo. 24 Po­vedali Józu­ovi: Hos­podin nám dal celú krajinu do rúk a všet­ci obyvatelia krajiny stratili od­vahu pred na­mi.