Evanjelický › Józua › 11

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Dobytie severného Kanaánu1 Keď sa chácór­ský kráľ Jábín o tom do­počul, po­slal po­slov k mádon­skému kráľovi Jóbábovi, šim­rón­skemu kráľovi, achšáfs­kemu kráľovi 2 a ku kráľom, ktorí bývali na sever­nom po­horí a v údolí južne od Kin­nerótu i v Nížine a na dór­skom náv­rší na západ, 3 ku Kanaán­com na západe a na východe, k Amorej­com, Chetej­com, Perizej­com a Jebúsej­com na po­horí a k Chivij­com na úpätí Cher­móna v krajine Mic­pá. 4 Tí vy­šli s celými svojimi tábor­mi - národ tak počet­ný ako piesok na brehu mor­skom - s veľkým množs­tvom koní a vozov. 5 Všet­ci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Méróm­skych, aby bojovali s Iz­raelom. 6 Vtedy Hos­podin riekol Józu­ovi: Neboj sa ich, lebo zaj­tra o tom­to čase dám všet­kých ako po­bitých pred Iz­rael. Kone im oc­hrom a vozy spáľ. 7 Józua a s ním všetok bojový ľud náh­le pri­tiah­li k Méróm­skym vodám a na­pad­li ich. 8 Po­tom ich Hos­podin dal Iz­rael­com do rúk, tí ich porazili a prena­sledovali až po veľký Sidón, po Mis­refót-Majim a až po údolie Mic­py na východe; po­bili ich a nenechali ni­koho, kto by mohol uj­sť. 9 Józua im urobil tak, ako mu pri­kázal Hos­podin; kone im oc­hromil a vozy spálil. 10 Vtedy sa Józua vrátil a za­bral Chácór a jeho kráľa za­bil mečom. Chácór totiž bol kedysi hlav­ným mes­tom všet­kých tých­to kráľovs­tiev. 11 Po­bili všet­ko živé v ňom os­trím meča a vy­konali na ňom kliat­bu; ne­os­talo nič, čo dýcha, a Chácór spálili. 12 Aj všet­ky mes­tá tých­to kráľov Józua zau­jal aj s kráľmi, po­bil ich os­trím meča a vy­konal na nich kliat­bu, ako pri­kázal Hos­podinov služob­ník Mojžiš. 13 Mes­tá, ktoré stáli na svojich hradis­kách, Iz­rael ne­vypálil, vy­j­múc Chácór - ten jediný Józua vy­pálil. 14 Všet­ku korisť tých­to miest a dobytok vzali Iz­rael­ci pre seba; všet­kých ľudí po­bili os­trím meča, kým ich ne­vyničili; ne­ponechali nič, čo dýcha. 15 Ako Hos­podin pri­kázal svoj­mu služob­níkovi Mojžišovi, tak pri­kázal Mojžiš Józu­ovi, a Józua urobil tak; ne­vynechal nič z toho, čo Hos­podin pri­kázal Mojžišovi. 16 Vtedy zau­jal Józua celú túto krajinu: po­horie a celý Negeb, celý kraj Góšen, Nížinu i Arábu a Iz­rael­ské po­horie s jeho Nížinou, 17 od hory Chálák, ktorá sa dvíha k Seíru, až po Baal-Gád v údolí Libanonu pod vr­chom Cher­món. Všet­kých ich kráľov zajal, porazil a usmr­til. 18 Dl­hý čas viedol Józua voj­nu so všet­kými tými kráľmi. 19 Nebolo mes­ta, ktoré by sa s Iz­rael­cami po­koj­ne vy­rov­nalo, vy­j­múc Chivij­cov, obyvateľov Gibeónu. Všet­ky ob­sadili vo voj­ne. 20 Lebo od Hos­podina po­chádzalo, že si za­tvr­dili srd­cia na boj proti Iz­raelu, aby pad­li pod kliat­bu a aby sa im nedos­talo milo­sr­den­stva, aby boli vy­hubení, ako Hos­podin pri­kázal Mojžišovi. 21 V ten čas prišiel Józua a vy­kynožil Anákov­cov z po­horia, z Cheb­rónu, Debíru, Anábu, z celého Jud­ského po­horia a z celého Iz­rael­ského po­horia; na nich i na ich mes­tách vy­konal Józua kliat­bu. 22 Z Anákov­cov nezos­tal v Iz­raeli ni­kto; len v Gaze, v Gate a v Ašdóde sa za­chovali. 23 Tak­to Józua ob­sadil celú krajinu tak, ako Hos­podin po­vedal Mojžišovi, a Józua dal do dedičs­tva Iz­raelu, každému kmeňu jeho čias­t­ku; a krajina mala po­koj od voj­ny.