EvanjelickýJózua6

Józua

Pád Jericha1 Jericho bolo dô­klad­ne uzav­reté pred Iz­rael­cami. Ni­kto ne­vychádzal a ni­kto ne­vchádzal. 2 Vtedy Hos­podin po­vedal Józu­ovi: Hľa, dávam ti do rúk Jericho i s jeho kráľom a s udat­nými bojov­ník­mi. 3 Ob­kľúčte mes­to; nech raz obídu mes­to všet­ci bojov­níci; to rob šesť dní. 4 Sedem kňazov nech ponesie sedem trúb z baraních rohov pred truh­lou Hos­podinovou. Na sied­my deň obíďte mes­to sedemk­rát a kňazi nech za­trúbia na trúbach. 5 Keď budú dlho trúbiť na rohoch a počujete zvuk trúb, všetok ľud nech vy­krík­ne veľkým bojovým po­krikom; vtedy sa zrútia mest­ské hrad­by a ľud vy­stúpi hore, každý rov­no vpred. 6 Vtedy Józua, syn Núnov, zvolal kňazov a po­vedal im: Zdvih­nite truh­lu zmluvy a sedem kňazov nech ne­sie sedem trúb z baraních rohov pred truh­lou Hos­podinovou. 7 Ľudu po­vedal: Choďte a ob­kľúčte mes­to; ozb­rojen­ci nech kráčajú pred truh­lou Hos­podinovou. 8 Stalo sa, ako Józua roz­kázal ľudu; sedem kňazov, ktorí nies­li pred Hos­podinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo na trúbach, za­tiaľ čo truh­la Hos­podinova ich na­sledovala. 9 Ozb­rojen­ci išli pred kňaz­mi, ktorí trúbili na trúbach, a za­dný voj za stáleho trúbenia kráčal za truh­lou. 10 Po­tom Józua pri­kázal ľudu: Ne­vydávaj­te bojové po­kriky, nech ne­počuť váš hlas; z vašich úst nech ne­vyj­de ani slovo až do dňa, kým vám ne­poviem: Spus­tite bojový po­krik! Po­tom kričte! 11 Po­tom roz­kázal obísť s truh­lou Hos­podinovou okolo mes­ta; obišli raz a zase prišli do tábora i prenocovali v ňom. 12 Včas­ráno Józua vstal a kňazi nies­li truh­lu Hos­podinovu; 13 sedem kňazov nies­lo sedem trúb z baraních rohov pred truh­lou Hos­podinovou a ustavične ces­tou trúbili na trúbach; ozb­rojen­ci išli pred nimi a za­dný voj za stáleho trúbenia kráčal za truh­lou Hos­podinovou. 14 Tak­to na druhý deň raz obišli mes­to: po­tom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní. 15 Na sied­my deň vstali včas za ran­nej zory a obišli mes­to sedemk­rát takým is­tým spôsobom; lebo v ten­to deň obišli mes­to sedemk­rát. 16 Pri sied­mom raze za­trúbili kňazi na trúbach; a Józua po­vedal ľudu: Spus­tite bojový po­krik, lebo Hos­podin vy­dal vám mes­to! 17 Mes­to nech pre­pad­ne hubiacej kliat­be; ono samo, i všet­ko, čo je v ňom, pat­rí Hos­podinovi; nažive má zo­stať len ne­vies­t­ka Rachab, ona a všet­ci, čo sú pri nej v dome, lebo ukryla po­slov, ktorých sme vy­slali. 18 Len sa chráňte toho, čo je pod kliat­bou, aby ste sami ne­prepad­li kliat­be, berúc z toho, čo je pod kliat­bou; tým by ste uvalili kliat­bu na iz­rael­ský tábor a uvr­h­li by ste ho do nešťas­tia. 19 Všet­ko strieb­ro a zlato, i náčinie bron­zové a želez­né, je za­svätené Hos­podinovi; príde to do Hos­podinov­ho po­kladu. 20 Ľud skríkol, a vtedy za­trúbili na trúbach. Keď ľud počul zvuk trúb a spus­til moc­ný bojový po­krik, zrútili sa hrad­by a ľud vy­stúpil hore, každý rov­no vpred. Tak­to dobyli mes­to. 21 A os­trím meča vy­konali kliat­bu na všet­kom, čo bolo v mes­te, na mužoch i na ženách, na mladých a na starých, na dobyt­ku, ov­ciach a osloch. 22 No dvom mužom, ktorí špehovali krajinu, Józua po­vedal: Voj­dite do domu ne­vies­t­ky a vy­veďte od­tiaľ ženu so všet­kým, čo má, ako ste jej pri­sahali. 23 Mláden­ci, vy­zvedači, vošli a vy­vied­li Rachabu, jej otca a mat­ku, bratov a všet­ko, čo mala, i celú jej rodinu vy­vied­li a ubytovali za iz­rael­ským táborom. 24 Mes­to i všet­ko, čo bolo v ňom, spálili ohňom; len strieb­ro a zlato, bron­zové a želez­né náčinie vložili do po­kladu v dome Hos­podinovom. 25 Vtedy Józua nechal nažive ne­vies­t­ku Rachab, jej rodinu i všet­ko, čo mala; tak zo­stala upro­stred Iz­raela až do­dnes, lebo ukryla po­slov, ktorých Józua vy­slal vy­sliediť Jericho. 26 Vtedy Józua za­viazal ľudí prísahou: Nech je pre­kliaty pred Hos­podinom, kto by sa dal do stav­by Jericha. Za cenu pr­vorodeného nech kladie jeho zá­klady a za cenu svoj­ho najm­ladšieho nech stavia jeho brány. 27 Hos­podin bol s Józu­om a jeho po­vesť nies­la sa celou krajinou.

EvanjelickýJózua6