Evanjelický › Józua › 7

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Áchánova krádež1 Ale Iz­rael­ci sa pre­vinili porušením kliat­by. Totiž Áchán, syn Kar­mího, syna Za­bdího, syna Zerachov­ho z kmeňa Júdov­ho, vzal si niečo z vecí pod kliat­bou, pre­to vzplanul hnev Hos­podinov proti Iz­raelu. 2 Nato Józua vy­slal mužov z Jericha do Aja, čo leží pri Bét-Ávene východ­ne od Bételu, a po­vedal im: Vy­stúp­te a pre­slieďte tú krajinu. Mužovia vy­stúpili a pre­sliedili Aj. 3 Keď sa vrátili k Józu­ovi, po­vedali mu: Všetok ľud ne­musí vy­j­sť hore; stačí, keď vy­j­de dva alebo tritisíc mužov a porazia Aj. Ne­unúvaj tam všetok ľud, lebo je ich málo. 4 Tak vy­stúpilo z ľudu asi tritisíc mužov, ale ušli pred aj­skými mužmi. 5 Aj­skí mužovia zbili z nich asi trid­saťšesť mužov; prena­sledovali ich od brány až po kameňolomy a na svahu ich po­bili. Vtedy zmalomyseľnelo srd­ce ľudu a bolo ako voda. 6 Ale Józua si roz­tr­hol rúcho a padol tvárou na zem pred truh­lou Hos­podinovou a ležal až do večera, on i starší Iz­raela, a sypali si prach na hlavu. 7 Józua po­vedal: Ach, Hos­podine Pane, prečo si pre­viedol ten­to ľud cez Jor­dán, aby si nás vy­dal do rúk Amorej­cov na vy­hubenie? Ach, keby sme sa boli roz­hod­li zo­stať za Jor­dánom! 8 Prosím ťa, Pane, čo mám po­vedať, keďže Iz­rael zutekal pred svojimi ne­priateľmi? 9 Keď to počujú Kanaán­ci a os­tat­ní obyvatelia krajiny, ob­kľúčia nás a vy­hladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno? 10 I po­vedal Hos­podin Józu­ovi: Vstaň! Prečo ležíš na tvári? 11 Iz­rael sa pre­hrešil, pre­stúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz, vzali do­kon­ca z toho, čo je pod kliat­bou, krad­li z toho, za­tajili to a dali medzi svoje náčinie. 12 Pre­to Iz­rael ne­môže ob­stáť pred ne­priateľmi, ale musí pred nimi zutekať, lebo pre­padol kliat­be. Nebudem už viac s vami, ak ne­vykynožíte zo svoj­ho stredu, čo je pod kliat­bou. 13 Vstaň, po­sväť ľud a po­vedz: Po­sväťte sa na zaj­tra, lebo tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Kliat­ba je upro­stred teba, Iz­rael, ne­môžeš ob­stáť pred ne­priateľmi, kým ne­od­s­tránite zo svoj­ho stredu to, čo je pod kliat­bou. 14 Pre­to zaj­tra ráno pri­stúp­te po kmeňoch; kmeň, ktorý Hos­podin označí lósom, nech pri­stúpi po čeľadiach; čeľaď, ktorú Hos­podin označí lósom, nech pri­stúpi po rodinách; a rodina, ktorú Hos­podin označí lósom, nech pri­stúpi po mužoch. 15 Kto bude označený ako držiteľ toho, čo je pod kliat­bou, nech je upálený so všet­kým, čo má, lebo pre­stúpil zmluvu Hos­podinovu a spáchal haneb­ný čin v Iz­raeli. 16 Včas­ráno Józua vstal a kázal Iz­raelu pri­stúpiť po kmeňoch; a lósom bol označený kmeň Júdov. 17 Po­tom kázal pri­stúpiť čeľadiam Júdovým a lós označil čeľaď Zerachovu. Po­tom kázal pri­stúpiť čeľadi Zerachovej po mužoch a lós označil Za­bdího. 18 A kázal pri­stúpiť jeho rodine po mužoch a lós označil Áchána, syna Kar­mího, syna Za­bdího, syna Zerachov­ho z kmeňa Júda. 19 Józua po­vedal Áchánovi: Syn môj, vzdaj česť Hos­podinovi, Bohu Iz­raela, vzdaj mu chválu, a po­vedz mi, čo si urobil. Nezatajuj nič predo mnou. 20 Áchán od­povedal Józu­ovi: Skutočne, ja som sa pre­hrešil proti Hos­podinovi, Bohu Iz­raela; toto a toto som urobil. 21 Videl som medzi korisťou pek­ný babylon­ský plášť a dve­sto šekelov strieb­ra a jeden zlatý prút, vážiaci päťdesiat šekelov; zažiadalo sa mi to a vzal som si to. Hľa, je to skryté v zemi v mojom stane a strieb­ro je na­spod­ku. 22 Józua po­slal po­slov, ktorí sa ponáhľali do stanu, a hľa, bolo to skryté v jeho stane a strieb­ro bolo na­spod­ku. 23 Vzali to zo stanu, donies­li Józu­ovi a všet­kým Iz­rael­com a vy­sypali pred Hos­podinom. 24 Nato Józua a celý Iz­rael s ním chytili Áchána, syna Zerachov­ho, i strieb­ro a plášť a zlatý prút, aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ov­ce, stan a všet­ko čo mal, a vy­vied­li ich hore do údolia Áchór. 25 Józua po­vedal: Prečo si nás uvr­hol do nešťas­tia? Nech Hos­podin uvrh­ne dnes teba do nešťas­tia! Celý Iz­rael ho za­hádzal kamením. Po­tom ich spálili ohňom. Keď ich ukameňovali, 26 na­kopili na neho veľkú hŕbu kamenia, ktorá je tam až do­dnes. Po­tom Hos­podin upus­til od páľavy svoj­ho hnevu. Pre­to sa to mies­to volá údolie Áchór až do­dnes.