Evanjelický › Józua › 14

Józua

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Kálebov podiel1 Toto sú územia, ktoré Iz­rael­ci do­stali v Kanaáne, ako im dali do dedičs­tva Eleázár a Józua, syn Núnov, a rodoví predáci kmeňov Iz­raela. 2 Dedičné vlast­níc­tvo do­stali lósom, ako pri­kázal Hos­podin pro­stred­níc­tvom Mojžiša dať deviatim a pol kmeňu. 3 Len dva a pol kmeňu Mojžiš dal dedičné vlast­níc­tvo za Jor­dánom, ale kmeňu Léví nedal dedičné vlast­níc­tvo medzi nimi, 4 pre­tože po­tom­ci Jozefovi tvorili dva kmene - Menašše a Ef­rajim - a tak kmeňu Léví nedali i medzi nimi dedičné vlast­níc­tvo v krajine, ale len mes­tá na bývanie a prís­lušné pasien­ky pre dobytok a stáda. 5 Iz­rael­ci urobili tak, ako pri­kázal Hos­podin Mojžišovi, a roz­delili krajinu. 6 Tu pri­stúpili Júdov­ci k Józu­ovi v Gil­gále a Kenazovec Káleb, syn Jefun­neho, mu po­vedal: Ty vieš, čo hovoril Hos­podin Božiemu mužovi Mojžišovi v Kádéš-Bar­nei o mne a o tebe. 7 Bol som štyrid­saťročný, keď ma služob­ník Hos­podinov, Mojžiš, vy­slal z Kádéš-Bar­nei pre­sliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som naj­lepšie vedel. 8 Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, pre­strašili srd­ce ľudu, ja som sa však ú­pl­ne pri­dŕžal Hos­podina, svoj­ho Boha. 9 Mojžiš v ten deň pri­sahal: Zem, po ktorej kráča tvoja noha, bude tebe i tvojim synom naveky dedičným vlast­níc­tvom, lebo si sa ú­pl­ne pri­dŕžal Hos­podina, svoj­ho Boha. 10 Teraz ma však Hos­podin za­choval nažive, ako sľúbil. Už je štyrid­saťpäť rokov od­vtedy, ako to za­sľúbil Mojžišovi, keď Iz­rael chodil po púšti; teraz mám osem­desiat­päť rokov. 11 Ešte aj dnes som taký sil­ný ako v ten deň, keď ma Mojžiš vy­slal; aká bola moja sila vtedy, taká je aj dnes do boja vy­chádzať i vchádzať. 12 Pre­to mi teraz daj toto po­horie, o ktorom Hos­podin hovoril v onen deň, lebo sám si počul v ten deň, že sú tam Anákov­ci a veľké opev­nené mes­tá. Azda bude Hos­podin so mnou a vy­ženiem ich, ako hovoril Hos­podin. 13 Nato ho Józua požeh­nal a dal Cheb­rón za dedičné vlast­níc­tvo Kálebovi, synovi Jefun­neho. 14 Pre­to sa stal Cheb­rón dedičným vlast­níc­tvom Kenazov­ca Káleba, syna Jefun­neho, až do dnešného dňa, pre­tože sa dô­sled­ne pri­dŕžal Hos­podina, Boha Iz­raela. 15 Cheb­rón sa pred­tým volal Kir­jat-Ar­ba; Arba bol totiž naj­väčším mužom medzi Anákov­cami. Krajina mala po­koj od voj­ny.