Ekumenický › 1. Kráľov › 2

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Posledné Dávidove úpravy1 Keď sa blížil čas Dávidovej smr­ti, pri­kázal svoj­mu synovi Šalamúnovi: 2 Od­chádzam ako každý po­zemšťan. Ty však buď sil­ný a zmužilý! 3 Za­chovávaj po­vin­nos­ti voči svoj­mu Bohu, Hos­podinovi. Kráčaj po jeho ces­tách a do­držiavaj jeho ustanovenia, pri­kázania, práv­ne pred­pisy a na­pomenutia tak, ako sú na­písané v Mojžišovom zákone, po­tom budeš mať ús­pech v každom diele a všade, kam sa po­hneš. 4 Tak spl­ní Hos­podin svoj sľub, ktorý mi dal: Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svoj­ho života a budú ver­ne chodiť predo mnou celým srd­com a celou dušou, budeš mať vždy nie­koho na tróne Iz­raela. 5 Sám vieš, čo mi vy­viedol Cerújin syn Jóab, ako sa za­choval k dvom veliteľom iz­rael­ských voj­sk: k Nérovmu synovi Ab­nérovi a k Jeterovmu synovi Amásovi. Za­vraždil ich a v mieri sa do­pus­til voj­nového kr­vi­prelievania, čím sa poškvr­nil bed­rový opasok i obuv na nohách. 6 Riaď sa vlast­nou múd­rosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zo­stúpiť do ríše smr­ti. 7 K synom Gileádčana Bar­zil­laja sa správaj lás­kavo. Nech sú tvojimi spolu­s­tolov­ník­mi, lebo oni sa za­chovali podob­ne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Ab­solónom. 8 Je tu s tebou i Šimei, syn Ben­jamínov­ca Géru z Bachurímu. Ten ma za­hr­nul strašnými kliat­bami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Po­tom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu pri­sahať na Hos­podina: Nedám ťa sťať mečom. 9 Teraz ho však nenechaj bez tres­tu. Pre­tože si múd­ry muž, náj­deš spôsob, ako ho od­pratať s krvavými šedinami do ríše smr­ti. 10 Po­tom sa Dávid uložil k svojim ot­com a po­chovali ho v Dávidovom mes­te. 11 Dávid vládol nad Iz­raelom štyrid­sať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme trid­saťt­ri rokov. 12 Šalamún za­sadol na trón svoj­ho otca Dávida a jeho kráľov­stvo sa veľmi upev­nilo. Zúčtovanie s protivníkmi13 Raz navštívil Chag­gitin syn Adónija Šalamúnovu mat­ku Batšebu. Tá sa ho spýtala: Pri­chádzaš v pokoji? On od­vetil: V pokoji. 14 Po­kračoval: Mám k tebe pros­bu. Ona po­vedala: Hovor! 15 On na to: Vieš to i sama, že kráľov­stvo malo pat­riť mne a že mňa uznával celý Iz­rael za kráľa. Kráľov­stvo sa však od­vrátilo odo mňa a pri­pad­lo môj­mu bratovi, lebo ho do­stal od Hos­podina. 16 Mám teda k tebe jedinú pros­bu, ne­od­miet­ni ma! Ona po­vedala: Hovor! 17 On na to: Pri­hovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa ne­od­miet­ne, aby mi dal Šunémčan­ku Abíšag za ženu. 18 Batšeba mu od­vetila: Dob­re, pri­hovorím sa za teba u kráľa. 19 Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi pri­hovoriť sa za Adóniju, kráľ ju uvítal a po­klonil sa jej. Po­tom sa po­sadil na trón a ponúkol kres­lo kráľov­skej mat­ke, takže mu sedela po pravici. 20 Mám k tebe jedinú skrom­nú pros­bu, ne­od­miet­ni ma! Kráľ jej po­vedal: Len ju vy­slov, mat­ka moja, ne­od­miet­nem ťa. 21 Po­vedala: Nech dajú Šunémčan­ku Abíšag za ženu tvoj­mu bratovi Adónijovi. 22 Kráľ Šalamún svojej mat­ke od­povedal: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčan­ku Abíšag? Žiadaj preňho i kráľov­stvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Eb­jatár a Cerújin syn Jóab. 23 Kráľ Šalamún pri­sahal na Hos­podina: Nech ma po­tres­ce Boh, ak Adónija za túto žiadosť neza­platí svojím životom. 24 Akože žije Hos­podin, ktorý ma pev­ne do­sadil na trón môj­ho otca Dávida a ktorý mi podľa svoj­ho prísľubu vy­budoval dom, Adónija musí ešte dnes zo­mrieť. 25 Kráľ Šalamún tým po­veril Jehójadov­ho syna Benáju, ktorý Adóniju za­bil. 26 Kňazovi Eb­jatárovi kráľ po­vedal: Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí sm­rť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil ar­chu Pána, Hos­podina, pred mojím ot­com Dávidom a znášal si všet­ko, čo on. 27 Tak znemožnil Šalamún Eb­jatárovi byť kňazom Hos­podina. Spl­nilo sa slovo Hos­podina, ktoré vy­riekol proti domu Éliho v Šíle. 28 Správa o tom sa do­stala k Jóabovi. Jóab sa totiž stal stúpen­com Adóniju, aj keď Ab­solónovým stúpen­com nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov ol­tára. 29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Jóab utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri ol­tári. Šalamún dal Jehójadov­mu synovi Benájovi príkaz: Choď, zabi ho! 30 Nato Benája od­išiel k Hospodinovmu stanu a po­vedal Jóabovi: Na kráľov roz­kaz vy­j­di von! On však od­vetil: Nie, tu chcem umrieť. Benája oznámil kráľovi, čo po­vedal Jóab. 31 Kráľ mu po­vedal: Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a po­chovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny ne­vin­nú krv, ktorú prelial Jóab. 32 Ním preliatu krv nech Hos­podin uvalí na jeho hlavu, pre­tože za­bil dvoch spravod­livejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môj­ho otca Dávida za­vraždil mečom Nérov­ho syna Ab­néra, veliteľa iz­rael­ského voj­ska, a Jeterov­ho syna Amásu, veliteľa jud­ského voj­ska. 33 Ich krv nech trvalo pad­ne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho po­tom­stva. Dávid však, jeho po­tom­stvo, jeho dom a jeho trón nech do­stanú stály po­koj od Hos­podina. 34 Nato od­išiel Jehójadov syn Benája, ud­rel ho a usmr­til. Po­tom ho po­chovali v jeho dome na púšti. 35 Mies­to neho ustanovil kráľ nad voj­skom Jehójadov­ho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na mies­to Eb­jatára. 36 Po­tom si dal kráľ pred­volať Šimeiho. Po­vedal mu: Po­stav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a ni­kam sa od­tiaľ neh­ni! 37 Pamätaj, ak by si sa nie­kedy vzdialil a pre­kročil po­tok Kid­rón, určite zo­mrieš! Sám si budeš na vine. 38 Šimei od­povedal kráľovi: Slovo, ktoré si vy­riekol, môj pán a kráľ, je dob­ré. Tvoj služob­ník sa ním bude riadiť. Tak sa Šimei zdržiaval dl­hší čas v Jeruzaleme. 39 Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gát­skemu kráľovi Akíšovi, synovi Maakov­mu. Šimeimu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gáte. 40 Šimei vstal, osed­lal si osla a od­išiel do Gátu k Akíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei od­išiel a pri­viedol si z Gátu sluhov. 41 Šalamúnovi oznámili, že Šimei od­išiel z Jeruzalema do Gátu a vrátil sa. 42 Kráľ si dal pred­volať Šimeiho a po­vedal mu: Ne­prisahal som na Hos­podina a nedal som ti výs­trahu: Ak by si sa nie­kedy vzdialil, nie­kam od­išiel, pamätaj si, že ťa určite stih­ne sm­rť? ! Ty si na to od­povedal: Slovo, ktoré som počul, je dob­ré. 43 Prečo si teda nedod­ržal prísahu na Hos­podina a príkaz, ktorý som ti dal? 44 Kráľ Šimeimu ešte vy­čítal: Uvedomuješ si všet­ko to zlo, ktoré si vedome na­páchal na mojom ot­covi Dávidovi? Hos­podin ob­rátil všet­ko to zlo na tvoju hlavu. 45 Kráľ Šalamún však bude požeh­naný a Dávidov trón zo­stane pred Hos­podinom trvalo pev­ný. 46 Kráľ po­tom pri­kázal Jehójadov­mu synovi Benájovi, ten šiel, ud­rel ho, takže zo­mrel. Tak sa kráľov­stvo pod vládou Šalamúna upev­nilo.