Ekumenický › 1. Kráľov › 17

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Eliáš pri potoku Kerít1 Vtedy po­vedal Eliáš Tišbej­ský z Gileádu Achábovi: Akože žije Hos­podin, Boh Iz­raela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo. 2 Hos­podin ho nato oslovil: 3 Odíď od­tiaľto, ob­ráť sa na východ a ukry sa pri po­toku Kerít, ktorý je východ­ne od Jor­dána. 4 Z potoka budeš piť a kr­kav­com som pri­kázal, aby ťa tam živili. 5 Od­išiel teda a urobil, ako pri­kázal Hos­podin. Od­išiel a usadil sa pri po­toku Kerít, východ­ne od Jor­dána. 6 Kr­kav­ce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil. 7 One­dl­ho však po­tok vy­schol, lebo v krajine nebolo dažďa. Eliáš v Sarepte8 Hos­podin oslovil Eliáša: 9 Zo­ber sa a odíď do Sarep­ty, ktorý pat­rí Sidonu, a usaď sa tam. Pri­kázal som tam totiž jed­nej vdove, aby sa o teba starala. 10 Tak sa vy­bral do Sarep­ty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam akási vdova zbierala drevo. Za­volal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa na­pijem. 11 Keď ju šla na­brať, za­volal na ňu: Prines mi so sebou aj kúsok chleba. 12 Po­vedala: Akože žije Hos­podin, tvoj Boh, ne­mám nič upečené. Mám iba za hr­sť múky v hrnci a trochu oleja v nádobe. Práve zbieram pár kús­kov dreva a po­tom pôj­dem niečo pri­praviť sebe a svoj­mu synovi. Keď to zjeme, čaká nás sm­rť. 13 Eliáš jej však po­vedal: Neboj sa, choď a urob, čo si po­vedala. No urob z toho najprv malý po­súch pre mňa a prines mi ho. Sebe a svoj­mu synovi ho pri­pravíš po­tom. 14 Lebo tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Múky v hrnci ne­ubud­ne ani nádoba s olejom sa ne­vyp­rázd­ni, kým Hos­podin nezošle na zem dážď. 15 Od­išla i urobila, ako pri­kázal Eliáš. Dl­hší čas mala čo jesť ona, on i jej domác­nosť. 16 Múky v hrnci ne­ubúdalo ani nádoba s olejom sa ne­vyp­ráz­dňovala podľa Hos­podinov­ho slova, ktoré vy­slovil Eliáš. 17 Po­tom ochorel syn domácej panej. Jeho choroba bola na­toľko vážna, že sa uňho nejavili znám­ky života. 18 Eliášovi vy­čítala: Čo si sa za­starel do mňa, Boží muž? Prišiel si mi pri­pomenúť vinu a usmr­tiť mi syna? 19 Eliáš jej po­vedal: Daj mi svoj­ho syna! Po­tom jej ho vzal z lona a vy­niesol ho do hor­nej miest­nos­ti, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20 a volal k Hospodinovi: Hos­podin, Bože môj, chceš azda i na vdovu, u ktorej som hosťom, uvaliť nešťas­tie, keď jej usmr­cuješ syna? 21 Po­tom sa tri razy sklonil nad dieťaťom a volal k Hospodinovi: Hos­podin, Bože môj, oživ, prosím, toto dieťa. 22 Hos­podin vy­počul Eliáša, život sa vrátil do dieťaťa a ožilo. 23 Nato vzal Eliáš to dieťa, preniesol ho z hornej miest­nos­ti dnu a odo­vzdal ho jeho mat­ke. Po­vedal: Po­zri, tvoj syn žije! 24 Žena od­vetila Eliášovi: Teraz som spoz­nala, že si Boží muž a že slovo Hos­podina tebou zves­tované je prav­divé.