Ekumenický › 1. Kráľov › 21

1. Kráľov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22

Nábotova vinica1 Po tých­to udalos­tiach sa stalo toto: Jez­reel­ský Nábot mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárij­ského kráľa Achába. 2 Acháb na­vrhoval Nábotovi: Pre­pusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záh­radu, lebo sa na­chádza hneď pri mojom dome. Vy­mením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vy­platím ti jej kúp­nu cenu v hotovosti. 3 Nábot však po­vedal Achábovi: Chráň ma Hos­podin, aby som ti pre­pus­til dedičs­tvo po svojich ot­coch. 4 Acháb prišiel domov mr­zutý a pod­ráždený pre od­poveď, ktorú mu dal jez­reel­ský Nábot, keď po­vedal: Dedičs­tvo po svojich ot­coch ti ne­prepus­tím. Ľahol si na lôžko, od­vrátil tvár a ne­prijal jed­lo. 5 Tu prišla k nemu jeho žena Ízebel a spýtala sa ho: Čo sa stalo, že máš skles­lú náladu a nič neješ? 6 Od­vetil jej: Ale, mal som roz­hovor s jezreelským Nábotom. Na­vrhol som mu: Pre­pusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vy­mením ti ju za inú. On sa však vy­jad­ril: Svoju vinicu ti ne­prepus­tím. 7 Jeho žena Ízebel mu po­vedala: Nad Iz­raelom vlád­neš pred­sa ty! Vstaň, najedz sa a buď dob­rej mys­le. Ja sama ti dám vinicu jez­reel­ského Nábota. 8 Po­tom na­písala v mene Achábovom lis­ty, za­pečatila ich jeho pečaťou a po­slala ich starším a šľach­ticom, čo bývali s Nábotom v jeho mes­te. 9 V listoch písala: Vy­hlás­te pôst a Nábota po­saďte do čela ľudu! 10 Po­saďte proti nemu dvoch pod­liakov. Tí nech do­svedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Po­tom ho vy­veďte a kameňuj­te, kým nezom­rie. 11 Muži jeho mes­ta, starší i šľach­tici, ktorí bývali s ním v tom mes­te, vy­konali, ako im nariadila Ízebel, ako bolo na­písané v listoch, ktoré im po­slala. 12 Vy­hlásili pôst a Nábota po­sadili na čelo ľudu. 13 Nato prišli tí dvaja pod­liaci a za­sad­li oproti ne­mu. Verej­ne svedčili proti Nábotovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Po­tom ho vy­vied­li za mes­to a kameňovali ho, kým nezom­rel. 14 Ízebel od­kázali: Nábot bol ukameňovaný a zo­mrel. 15 Keď sa Ízebel do­zvedela, že bol Nábot ukameňovaný a zo­mrel, po­vedala Achábovi: Vstaň, za­ber vinicu jez­reel­ského Nábota, ktorú ti nech­cel predať, lebo Nábot už nežije, je mŕt­vy. 16 Len čo sa Acháb do­počul, že Nábot je mŕt­vy, vstal, od­išiel do vinice jez­reel­ského Nábota a za­bral ju. 17 Vtedy oslovil Hos­podin tišbej­ského Eliáša: 18 Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nábotovej vinici, kam od­išiel, aby si ju pri­vlast­nil. 19 Po­vedz mu: Vraždil si a ešte i za­beráš? Ďalej mu po­vedz: Tak­to vraví Hos­podin: Tam, kde psy lízali krv Nábotovu, budú lízať aj tvoju. 20 Acháb po­vedal Eliášovi: Tak si ma našiel, ne­priateľ môj? Od­povedal: Našiel, pre­tože si sa za­predal a robíš to, čo je zlé pred Hos­podinom. 21 Nuž pri­vodím na teba po­hromu, zmetiem ti po­tom­stvo, tebe, Achábovi, vy­kynožím všet­kých, čo sú mužs­kého rodu, ot­rokov i slobod­ných v Izraeli. 22 S tvojím domom naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatov­ho a s domom Bašu, syna Achijov­ho, za urážku, ktorej sa mi do­stalo, a za to, že si na hriech zviedol Iz­rael. 23 Aj o Ízebel sa zmienil Hos­podin: Ízebel zožerú psy pri hrad­bách Jez­reela. 24 Keď nie­kto z Achábovho príbuzen­stva zo­mrie v meste, zožerú ho psy, keď zo­mrie na poli, rozďobe ho nebes­ké vtác­tvo. 25 Veru ni­kto nebol taký za­predanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hos­podinovi. K tomu ho pod­necovala jeho žena Ízebel. 26 Veľmi od­pudivo pôsobil tým, že sa pri­držiaval modiel, cel­kom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hos­podin vy­hnal spred Iz­raelitov. 27 Keď počul Acháb tieto slová, roz­tr­hol si šaty, na­vliekol si na holé telo vrecovinu, pos­til sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene. 28 Tu oslovil Hos­podin tišbej­ského Eliáša: 29 Videl si, že sa Acháb predo mnou po­koril? Pre­tože sa predo mnou po­koril, ne­privodím tú po­hromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.