Ekumenický1. Kráľov22

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

1. Kráľov

Achábova výprava proti Rámot-Gileádu1 Tri roky nebolo voj­ny medzi Sýri­ou a Iz­raelom. 2 V treťom roku od­išiel jud­ský kráľ Jóšafat k izraelskému kráľovi. 3 Iz­rael­ský kráľ po­vedal svojim služob­níkom: Iste viete, že Rámot-Gileád pat­rí nám. My však od­kladáme jeho pre­vzatie z rúk sýr­skeho kráľa. 4 Po­tom sa spýtal Jóšafata: Pôj­deš so mnou do boja proti Rámot-Gileádu? Jóšafat od­povedal iz­rael­skému kráľovi: Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone. 5 Jóšafat na­vrhol iz­rael­skému kráľovi: Pýtaj si najprv od­poveď v slove Hos­podina. 6 Iz­rael­ský kráľ zhromaždil asi štyris­to prorokov a spýtal sa ich: Mám sa pus­tiť do boja proti Rámot-Gileádu alebo sa toho vzdať? Od­povedali: Choď! Pán ho vy­dá do moci kráľa. 7 Jóšafat však podot­kol: Nie je tu aj iný Hos­podinov prorok, aby sme sa na neho ob­rátili? 8 Iz­rael­ský kráľ od­vetil Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, pro­stred­níc­tvom ktorého by sme sa moh­li spýtať Hos­podina. Ja ho však nenávidím, lebo mi ne­prorokuje nič dob­ré, ale iba zlé. Je to Mícha, syn Jim­lov. Jóšafat ho však za­hriakol: Kráľ by sa ne­mal tak­to vy­jad­rovať. 9 Nato si iz­rael­ský kráľ za­volal jed­ného dvorana a pri­kázal mu: Ih­neď pri­veď Míchu, syna Jim­lov­ho! 10 Iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne sláv­nost­ne od­iati na prie­s­trans­tve pri samárij­skej bráne a všet­ci proroci pred nimi prorokovali. 11 Kenaanov syn Cid­kija si zhotovil želez­né rohy a volal: Tak­to vraví Hos­podin: Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi ne­skon­cuješ. 12 Tak prorokovali všet­ci proroci: Vy­prav sa proti Rámot-Gileádu a budeš mať ús­pech. Hos­podin ho vy­dá do kráľovej moci. 13 Po­sol, ktorý šiel po Míchu, ho pre­hováral: Po­zor! Pred­povede prorokov sú jed­no­značne priaz­nivé pre kráľa. Pris­pôsob si slová výroku nie­ktorého z nich. Vy­jad­ruj sa priaz­nivo. 14 Mícha však od­povedal: Akože žije Hos­podin, hovoriť budem to, čo mi on po­vie. 15 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Mícha, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Od­povedal mu: Vy­prav sa a zvíťazíš. Hos­podin ho vy­dá do moci kráľovej. 16 Kráľ ho však za­hriakol: Koľkok­rát ťa mám za­prisahať, aby si mi v mene Hos­podinovom hovoril iba prav­du? 17 Mícha po­kračoval: Videl som celý Iz­rael rozp­týlený po vr­choch ako ovce bez pas­tiera. Hos­podin po­vedal: Zo­stali bez pánov. Každý sa môže po­koj­ne vrátiť domov. 18 Iz­rael­ský kráľ po­vedal Jóšafatovi: Ne­vravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dob­rého, ale iba zlé? 19 Mícha však po­vedal: Počuj teda slovo Hos­podina: Videl som Hos­podina sedieť na tróne a celý nebes­ký zá­stup stáť mu po pravici a ľavici. 20 Hos­podin sa spýtal: Kto navedie Achába, aby sa dal na výp­ravu a padol pri Rámot-Gileáde? Od­zneli rôz­ne ná­vr­hy. 21 Tu pred­stúpil akýsi duch, za­stal pred Hos­podinom a vy­hlásil: Ja ho navediem! Hos­podin sa ho spýtal: Ako? 22 Od­povedal: Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všet­kých jeho prorokov. Hos­podin po­vedal: Ty ho iste navedieš. Vy­j­di a urob to! 23 Hos­podin teraz vložil zrej­me lživého ducha do úst všet­kých tých­to prorokov, kým on sám ti ohlasuje po­hromu. 24 Tu pri­stúpil Kenaanov syn Cid­kija, ud­rel Míchu po líci a spýtal sa ho: Kam šiel Duch Hos­podina odo mňa, aby sa zhováral s tebou? 25 Mícha od­vetil: To sám uvidíš v deň, keď sa pôj­deš skryť do odľah­lého ú­krytu. 26 Iz­rael­ský kráľ pri­kázal: Vez­mi Míchu a od­veď ho k veliteľovi mes­ta Amónovi a ku kráľov­mu synovi Jóašovi. 27 Za­hlás: Toto pri­kazuje kráľ: Hoďte ho do žalára a chovaj­te ho naj­nut­nejšou dáv­kou jed­la a vody, kým sa šťast­ne ne­vrátim. 28 Mícha sa však oz­val: Ak sa šťast­ne vrátiš, Hos­podin skr­ze mňa nehovoril. A do­dal: Čuj­te to, všet­ky národy! Achábova smrť29 Iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšafat sa vy­pravili proti Rámot-Gileádu. 30 Iz­rael­ský kráľ na­vrhol Jóšafatovi: Ja pôj­dem do boja v prestrojení, ale ty si ob­leč svoje šaty. Iz­rael­ský kráľ sa pre­strojil a tak šiel do boja. 31 Sýr­sky kráľ však vy­dal trid­siatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti iz­rael­skému kráľovi. 32 Keď velitelia bojových vozov zbadali Jóšafata, po­kladali ho za iz­rael­ského kráľa a zaútočili naňho. Jóšafat volal o pomoc. 33 Len čo zis­tili velitelia bojových vozov, že to nie je iz­rael­ský kráľ, od­vrátili sa od neho. 34 Vtom ktosi len tak na­pol luk a za­siahol iz­rael­ského kráľa medzi člán­ky br­nenia. Ten pri­kázal svoj­mu po­honičovi: Ob­ráť sa a vy­vez ma z bojiska, lebo som ranený. 35 Keďže sa v ten deň boj vy­stupňoval, kráľ musel zo­tr­vať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zo­mrel. Krv z rany stekala na dno voza. 36 Pri západe sln­ka pre­behol táborom po­krik: Každý do svoj­ho mes­ta, každý do svojej krajiny! 37 Kráľ zo­mrel! Po­tom od­išli do Samárie a tam ho po­chovali. 38 Keď pri samárij­skom ryb­níku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a ne­vies­t­ky sa v nej umývali podľa Hos­podinov­ho slova, ktoré vy­riekol. 39 Os­tat­né skut­ky Achábove, všet­ko čo vy­konal, slonovinou oz­dobený palác, ktorý po­stavil, všet­ky mes­tá, ktoré vy­budoval, je na­písané v Kronike iz­rael­ských kráľov. 40 Keď sa Acháb uložil k svojim pred­kom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achaz­ja. Judský kráľ Jóšafat41 Ásov syn Jóšafat sa stal kráľom nad Júdom vo štvr­tom roku vlády iz­rael­ského kráľa Achába. 42 Jóšafat mal trid­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvad­saťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho mat­ka, Šil­chiho dcéra, sa volala Azúba. 43 Chodil po všet­kých ces­tách svoj­ho otca Ásu. Ne­od­chýlil sa od nich, konal, čo Hos­podin uznáva za správ­ne. 44 Výšiny však nezanik­li, ľud na nich ešte obetoval a pálil tymian. 45 Jóšafat nažíval s izraelským kráľom v pokoji. 46 Os­tat­né Jóšafatove skut­ky, hr­din­stvo, ktoré do­kázal, jeho boje, sú opísané v Kronike jud­ských kráľov. 47 Zvyšok za­sväten­cov mod­los­lužob­ného smils­tva, čo ešte zo­stal z čias jeho otca Ásu, vy­hos­til z krajiny. 48 V Edóme vtedy ne­mali kráľa, ale len kráľov­ského mies­to­držiteľa. 49 Jóšafat dal vy­budovať námor­né loďs­tvo, ktoré sa malo plaviť do Ofíru po zlato. Lode však ne­vyp­lávali, lebo stros­kotali v Ecjón-Geberi. 50 Vtedy na­vrhol Achábov syn Achaz­ja Jóšafatovi: Moji služob­níci by sa moh­li plaviť s tvojimi. Jóšafat s tým však ne­sú­hlasil. 51 Jóšafat od­išiel k svojim pred­kom a bol po­chovaný pri nich v meste Dávida, svoj­ho ot­ca. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehóram. Izraelský kráľ Achazja52 Achábov syn Achaz­ja sa stal kráľom nad Iz­raelom v Samárii v sedemnástom roku vlády jud­ského kráľa Jóšafata. Nad Iz­raelom vládol dva roky. 53 Robil to, čo je zlé pred Hos­podinom. Chodil po ces­te svoj­ho ot­ca, po ces­te svojej mat­ky a po ces­te Nebatov­ho syna Járobeáma, ktorý str­hol Iz­rael na hriech. 54 Slúžil Baálovi a uc­tieval ho, čím urážal Hos­podina, Boha Iz­raela, pres­ne podľa vzoru svoj­ho ot­ca.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček