Roháček2. Kráľov9

2. Kráľov

Pomazanie Jehu-va. Súd nad domom Achabovým.1 A prorok Elize­us za­volal jed­ného zo synov prorokov a riekol mu: Pre­páš svoje bed­rá, vez­mi túto nádob­ku oleja do svojej ruky a idi do Rámot-gileáda. 2 A keď ta prij­deš, ob­zri sa tam po Jehu-vo­vi, synovi Jozafata, syna Nimšiho. A keď prij­deš k nemu, urobíš to, aby vstal spomedzi svojich bratov, a za­vedieš ho do najodľah­lejšej iz­by. 3 Po­tom vez­meš nádob­ku s olejom a vy­leješ na jeho hlavu a po­vieš: Tak­to hovorí Hos­podin: Po­mazal som ťa za kráľa nad Iz­raelom! A h­neď otvoríš dvere a utečieš a nebudeš čakať. 4 Tak odišiel mládenec, služob­ník prorokov, do Rámot-gileáda. 5 A keď prišiel, hľa, sedeli tam velitelia voj­ska. A riekol: Veliteľu, mám ti niečo po­vedať. A Jehu po­vedal: Komu zo všet­kých nás? A odpovedal: Tebe, veliteľu. 6 Vtedy vstal a vošiel do domu. A vy­lial olej na jeho hlavu a riekol mu: Tak­to hovorí Hos­podin, Bôh Iz­raelov: Po­mazal som ťa za kráľa nad ľudom Hos­podinovým, nad Iz­raelom. 7 A zbiješ dom Achaba, svoj­ho pána, a tak po­mstím krv svojich služob­níkov prorokov i krv všet­kých služob­níkov Hos­podinových na ruke Jezábelinej. 8 A za­hynie celý dom Achabov, a vy­tnem Achabovi močiaceho na stenu, za­vretého i opus­teného, v Iz­raelovi. 9 A dám, aby bol dom Achabov ako dom Jeroboáma, syna Nebátov­ho, a jako dom Bášu, syna Achiášov­ho. 10 A Jezábeľ budú žrať psi na podiele Jiz­reela, a nebude toho, kto by po­choval. A ot­voriac dvere utiekol. 11 Keď po­tom vy­šiel Jehu k služob­níkom svoj­ho pána, vraveli mu: Či je po­koj? Prečo prišiel k tebe ten blázon? A po­vedal im: Vy znáte človeka i jeho reč. 12 Ale oni povedali: To je klam. Nože nám po­vedz! A riekol: Tak a tak mi po­vedal a riekol: Tak­to hovorí Hos­podin: Po­mazal som ťa za kráľa nad Iz­raelom. 13 Vtedy vzali rých­le každý svoje rúcho a pre­streli pod neho na vrch, na holé schodov a za­trúbiac na trúbu po­vedali: Jehu kraľuje! Jehu zabije Joráma a hodí ho na pole Nábotovo.14 A tak sa sprisahal Jehu, syn Jozafata, syna Nimšiho, proti Jorámovi, vtedy, keď strážil Jorám v Rámot-gileáda spolu so všet­kým Iz­raelom pred Hazaelom, sýr­skym kráľom. 15 Ale kráľ Jorám sa bol na­vrátil, aby sa hojil v Jiz­reele zo s­vojich rán, ktoré mu za­dali Sýrovia, keď bojoval s Hazaelom, sýr­skym kráľom. A Jehu po­vedal: Ak je vaša vôľa, nech ne­vyj­de ni­kto z mes­ta, kto by utiekol, aby to išiel oznámiť v Jiz­reele. 16 Po­tom vy­sadol Jehu na voz a išiel do Jiz­reela, lebo tam ležal Jorám. A Achaziáš, jud­ský kráľ, bol prišiel dolu navštíviť Joráma. 17 A po­zorujúci strážca stál na veži v Jiz­reele. A keď uvidel zá­stup Jehu-vov, keď pri­chádzal, po­vedal: Vidím nejaký zá­stup. A Jorám riekol: Vez­mi jazd­ca a pošli im oproti, aby sa opýtal, či je pokoj? 18 A tedy od­išiel jaz­dec na koni oproti nemu a po­vedal: Tak­to hovorí kráľ: Či z­namená váš príchod pokoj? A Jehu odpovedal: Čo tebe do po­koja? Ob­ráť sa a poď za mnou. A po­zorujúci strážca oznámil a riekol: Po­sol prišiel až k nim, ale sa ne­vracia. 19 Vtedy po­slal druhého jazd­ca na koni, ktorý keď prišiel k nim, po­vedal: Tak­to hovorí kráľ: Či pokoj? Ale Jehu zase odpovedal: Čo tebe do po­koja? Ob­ráť sa a poď za mnou. 20 A po­zorujúci strážca oznámil a riekol: Prišiel až k nim, ale sa ne­vracia. Ale pohon je ako po­hon Jehu-va, syna Nimšiho, lebo šialene ženie. 21 Vtedy riekol Jorám: Za­priah­ni! A za­priahol do voza. A tak vy­šiel Jorám, iz­rael­ský kráľ, aj Achaziáš, jud­ský kráľ, každý na svojom voze, a vy­j­dúc vús­trety Jehu-vovi stret­li sa s ním na podiele Nábota Jiz­reel­ského. 22 A stalo sa, keď uvidel Jorám Jehu-va, že po­vedal: Či po­koj, Jehu? A on odpovedal: Čo jaký pokoj, do­kiaľ sa páchajú smilstvá Jezábeli, tvojej matere a jej čarodej­stvá tak mnohé? 23 Vtedy ob­rátil Jorám svoje ruky, dal sa na útek a riekol Achaziášovi: Zrada, Achaziášu! 24 Ale Jehu po­chytiac lučište ranil Joráma medzi jeho ramenami, tak že strela prenik­la jeho srd­ce, a sklesol do­hromady na svojom voze. 25 Po­tom riekol Jehu Bidekárovi, svoj­mu voj­vod­covi: Vez­mi, hoď ho na podiel poľa Nábota Jiz­reel­ského. Lebo roz­pamätaj sa, jako sme kedysi, ja a ty, jaz­dili spolu po páre za Achabom, jeho ot­com, že Hos­podin vy­niesol proti nemu toto bremä. 26 Je is­té, že som videl krv Nábotovu i krv jeho synov včera, hovorí Hos­podin; a tak ti za­platím na tom­to podiele, hovorí Hos­podin. Pre­to teraz vez­mi, hoď ho na podiel poľa, podľa slova Hos­podinov­ho. 27 A keď to videl Achaziáš, jud­ský kráľ, utekal ces­tou za­hrad­ného domu. Ale Jehu ho prena­sledoval a po­vedal: Aj toho, za­bite ho! A tak ho ranil na voze na svahu ­vr­chu Gúra, ktorý je pri Jib­leáme. A utiekol do Megid­da a zo­mrel tam. 28 A jeho služob­níci ho za­viez­li do Jeruzalema a po­chovali ho v jeho hrobe s jeho ot­cami v mes­te Dávidovom. 29 A v jedenás­tom roku Joráma, syna Achabov­ho, začal kraľovať Achaziáš nad Júdom. Smrť Jezábelina.30 Po­tom prišiel Jehu do Jiz­reela. A keď počula o tom Jezábeľ, nalíčila svoje oči líčid­lom a oz­dobila svoju hlavu a vy­zerala oblokom. 31 A keď vošiel Jehu do brány, riek­la: Či je po­koj, Zim­ri, vrahu svoj­ho pána? 32 A on pozdvihnúc svoju tvár k obloku po­vedal: Kto je so mnou, kto? A vy­zerali na neho dvaja či traja komor­níci. 33 A riekol: Shoďte ju! A shodili ju, a niečo z jej krvi striek­lo na stenu i na kone. A zašliapal ju. 34 Keď po­tom vošiel a najedol sa a napil, po­vedal: Nože po­zrite, kde je tá zlorečená, a po­chovaj­te ju, lebo je dcéra kráľova. 35 A tak od­išli, aby ju po­chovali, ale nenašli z nej iba leb­ku, nohy a päs­te rúk. 36 A keď sa na­vrátili a oznámili mu to, po­vedal: Je to slovo Hos­podinovo, ktoré hovoril skr­ze svoj­ho služob­níka Eliáša Tišbän­ského po­vediac: Na podiele Jiz­reela budú žrať psi telo Jezábelino. 37 A bude v­raj mŕtve telo Jezábelino jako hnoj na tvári poľa na podiele Jiz­reela, takže ne­povedia: Toto je Jezábeľ.